Rozpálené chodníky vychladli, už nedychčím, ani nestojím. Vandrovná je odložená medzi horšie časy alebo dni nevypočutých potrieb. Spomienky, ľudia, asociácie budú mi už iba občas lietať nad hlavou. Občas ju skloním dole, občas hore. Občas sa zasmejem z ničoho nič ako blázon, občas si budem trhať pery, ako to mám v zlozvyku.
Skrčené prsty v kolenách. Čo sa to deje?! Najprv strašili rýchle jesenné stupne a potom zahrialo čosi ako babie leto? Predčasne sa nedopatrením prehrabávam v odpadkoch minulého roka. Vtedy sa vstupovalo do sveta bosými nohami. Dnes si už nastoknem aspoň papuče a skrotím úsmev.
Spoznávam, otváram dvere do nových svetov. Ochutnávam, riskujem. Na striebornej tácke prinášam bijúce srdce s menšími a väčšími rankami v trasľavej ruke. Prečo?
