Čo to znamená?

Tiež som mal psa. Maznal som sa s ním, hrával, dokonca i spával. No to, čo vidím oproti sebe nie je vzťah majiteľa a psa. Pani svojho psa, ktorý je uložený na chrbte, kolíše v náručí, bozkáva, nežne sa mu prihovára, hladká mu bruško. Z môjho pohľadu je to vzťah matky a dieťaťa v kojeneckom veku. Nesmejem sa, nestrápňujem ich, ale ani necítim ľútosť. Pozorujem ich. Premýšľam, čím si musela pani prejsť, čo sa jej muselo stať, alebo naopak- čo sa jej nestalo, že má takýto vzťah k svojmu psovi? Možno zažila najväčšiu traumu, akú dokáže matka zažiť, možno dieťa nikdy nemala, i keď po ňom túžila. Možno ju deti, či dokonca celá rodina opustili. Spamätám sa a pretrhnem niť týchto myšlienok. Čo ak to takto vidím len ja? Poobzerám sa okolo seba a pohľady ostatných spolucestujúcich sa upierajú na tú istú ženu, ako doteraz pohľad môj. Po hodine vystupujem, no poloha ženy a jej psa sa nemení. Často počúvam vetu: on/ona niečo dokázal -a, on/ona nič nedokázal -a. Samozrejme, myslí sa tým hlavne kariéra. Tu sa zamýšľam, čo to znamená v dnešnom svete niečo dokázať, byť “niekým“? A ako sa môže tým istým metrom porovnávať človek, ktorý zažil traumu s človekom, ktorý ma relatívne zdravý vývoj? Myslím si, že pre ľudí s vnútorným problémom je prioritou sa z neho dostať, ak o ňom vôbec vedia. Pre mňa sú teda úspešní nielen Tí, ktorí dosiahli svoju úspešnú kariéru, pretože i takýto úspech je v spoločnosti podľa mňa potrebný, no nezabúdam ani na to, že úspechom pre tisícky ľudí je “len“ to, aby ráno našli opäť silu vstať. Vidím, že títo ľudia štartujú z úplne iného mostíka a na to nechcem nikdy zabudnúť. Pre mňa ste i Vy niekým .With Love