Bez hviezd.

Nočná vychádzka, chladný vzduch, samota. Ticho (prí) moravských chodníkov a jasná noc. Bez jediného oblaku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vtedy si uvedomím, že i napriek mojej vzdialenosti od svetelného znečistenia, vidím len torzo toho, čo som vídal na mory, či na odľahlých miestach tohoto sveta.

Kecáš s kámošmi, len tak tresneš, že sú to už roky, čo si poriadne nevidel mliečnu dráhu a v tom ticho. A zrazu sa dozvedáš, že niektorí ju v podstate nikdy nevideli v plnej sile. Wou, žiť pod takou krásou a nikdy ju nevidieť,.. to je ..... nemám slov. Mám, ale tu nie sú publikovateľné :-).

Nie je to úplne ich chyba. Mnohí cestovali Slovenskom i svetom, no pokiaľ nie si aspoň desiatky kilometrov od svetelných zdrojov, tá krása sa ti skrýva.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som stával za nocí na okrajoch opustených pláži, či sledoval nočnú oblohu na mory, alebo v útrobách opustených miest napríklad Rumunska, Bulharska, cítil som tú malosť. Tú príjemnú ťarchu pre nás nekonečného vesmíru. Mliečna dráha, ktorej som sa mohol dotknúť, utkaná z miliónov hviezd, tak hustá, že temnota vesmíru bola v menšine. Tak príjemne ma tieto pohľady dokázali pritlačiť k zemi. Tak veľmi vo mne prebúdzali pocit pokory.

A tak mi napadá, akou veľkou škodou je, že u nás už obloha nie je tým, čo bývala. Že pokora, ktorú dokáže v človeku vyvolať, tu možno i vďaka tomu chýba.

Slovo JA, pod takou oblohou nadobúda úplne iný rozmer. Nie je to nepotrebnosť, to nie. Je to uzemnenie. Uzemnenie pri pohľade do nekonečna. Aký krásny a silný paradox.

Štefan Hrodek

Štefan Hrodek

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Freedom Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu