Chorý

Som - v očiach širokej spoločnosti – neznámi, tak ako väčšina . Pozná ma moje okolie a zdá sa, že takmer na nič veľké nemám dosah. Ja to viem. A tak začínam v malom. Som človek, ktorý vstáva z popola, človek, ktorý si v nedávnej minulosti nabalil oveľa viac , ako dokázal a mal zvládnuť a prudko padol na papulu. Vtedy som pochopil, že som to jedine ja, kto môže niečo v svojom živote zmeniť . Že ja som zodpovedný za svoj stav i za svoje konanie. A hlavne, že život sa naozaj zmeniť dá. Že v živote existuje pláca za každý jeden čin. Ale moje konanie nie je založené na tom, aby som konal len v duchu vykúpenia, či zisku (aj keď zisk je prirodzeným stavom po práci, no nemal by byť práci nadradený, aspoň v mojom svete je to tak). Tak to nefunguje, to by bola faloš. Podstatná je pre mňa čistota konania, jeho zámer. Som momentálne malý a tak začínam s malými vecami. Mojim terajším dosahom je , rozhodnúť sa, kde si kúpim chlieb, kde zeleninu, oblečenie a ako bude vyzerať moje najbližšie okolie. A tak začínam. Nemám viac záujem kupovať mrkvu v supermarketoch, ktorá sa na túto zeleninu podobá len tvarom, jahodovú zmrzlinu, v ktorej nie sú jahody, chleba, čo často krát skôr zapácha, ako vonia. Nemám záujem chodiť po ulici a pripadať si na mnohých miestach ako v špinavom gete. Pretože pre mnohých nie je papier ani hoc aká fľaša odpadom. Pretože čerstvo vysadený strom nie je pre nich cennosťou, pretože záhon pred barákom je terčom pre kopance. Ale to ma nezastaví. Všetci to vieme, VŠETCI! Ak človek čakáš na spasiteľa, ten nepríde. A aj keď pred 2000 rokmi prišiel, ukrižovali sme ho. A dodnes ukrižovávame samých seba, jediných spasiteľov, ktorých máme. Sme natoľko vyspelí, že ak chceme niečo prirodzené, musíme za to bojovať, že choré sa stalo pravdivým. Sme tak vyspelí, že potrebujeme čoraz viac liekov na svoju existenciu, že vznikajú choroby, o ktorých sme pred pár rokmi nemali ani páru. Pravdou je, že degenerujeme a vieme to všetci. Klesáme vlastným pričinením, ktoré je každému známe. Len chorý organizmus koná seba deštrukčne. My sme teda logicky- momentálne chorí. A tu sa to láme. Môžeme zopakovať chyby našich predkov a počkať si, kým všetko vyústi k tvrdému reštartu ( i keď s iným príbehom), alebo to ešte skúsiť zachrániť ľudskejším – vyspelejším spôsobom. Nemám záujem ani dosah spasiť celý svet. Mám dosah a záujem zmeniť seba a prostredie, v ktorom žijem. Začnem tam, kde som- začnem v malom. Podporím radšej babku na trhu s jej domácou – overenou - zeleninou, človeka, čo roky pečie chlieb v svojej mini pekárni. Podporím všetkých, čo veci robia srdcom. . Raz za čas sa zoberiem a pozbieram papiere i fľaše na ulici, aby bola čistejšia a je mi jedno, čo si o tom myslíš. Môžeš sa mi smiať, môžeš sa hrať na veľkého a všímať si len mega veľké veci. Môžeš si lízovať svoj byt a pretekať sa so susedom, kto má väčšie auto. Môžeš. Môžeš ma ponižovať pre veci o ktorých píšem, ktoré sa Ti zdajú malicherné a nehodné Tvojho postavenia. Lenže mňa to nezaujíma, mňa sa to nedotýka. Ak Ti ide o to, mal som v minulosti toľko peňazí, o ktorých môže bežný človek väčšinou len snívať. Mohol som mať značky áut, ktoré Tebe visia nad posteľou. Mohol by som prednášať o peniazoch a o šťastí, o ich interakcií. No hlavne o tom, ako šťastie nestratiť. Pretože to, ako oň prísť, som už zažil. ( A len tak pre Tvoje info, nemalo to s peniazmi ani žiadnym fetom nič spoločné.) Ja však začnem niekde inde: kľudne si oblečiem veci z čias finančného blaha, ktoré mi ostali a pôjdem v Lagerfeldovy a v topánkach za stovky eur zbierať papiere na ulicu. Prečo to oblečenie? Aby si pochopil, že starostlivosť o okolie nie je podradná vec. Že Tvoje okolie Ťa formuje a učí Ťa prístupu k životu. Takže ak máš chuť a potrebu si na začiatok vyčistiť okolie baráku v Bratislave ( pretože tu bývam ), daj vedieť, ja Ti prídem pomôcť. A ak sa bude dať, kľudne i mimo Blavy. Ak poznáš človeka, čo pestuje zeleninu, či pečie chlieb PRE ĽUDÍ, daj mi prosím vedieť : stefan.hrodek@gmail.com . Moje financie na nákup pôjdu tým smerom. Ak sa niekto pridá, bude fajn. Viac ľudí, viac zmien. No po tom, čo mám za sebou, budem takto fungovať, i keby som ostal sám. Bojoval som na mnohých frontoch, oveľa horších. Na tých, ktoré ma naučili, že veta o smrti a o tom, že to nie je to najhoršie, čo sa môže človeku stať, je pravdivou. A že jedinou ľudskou bytosťou, ktorá ma v mojom -akomkoľvek - rozhodnutí dokáže zastaviť, som len ja sám. A tak si dám občas dobrovoľnú brigádu a zdvihnem odpad zo zeme a budem ho zdvíhať znova a znova. Pretože aj to je moc zmeny, ktorú momentálne mám. A možno si časom niekto všimne, že sa na čistej ulici príjemnejšie dýcha a že veci so záhradky, ktoré budem kupovať, i keď môžu byť na oko drahšie, sú lepšie a v konečnom dôsledku, v svojej plnosti a celistvosti, lacnejšie.