Svätý

Som stovky kilometrov od domova a všetko, čo sa dnes dialo u nás doma na Proteste Gorila, som sledoval cez net. Myšlienky mi blúdili rôznymi smermi. Videl svojich rodičov, ktorí vždy poctivo pracovali a nikdy veľa nezarobili. Nikdy nekradli, no vždy boli schopní sa o nás slušne postarať. Sám som začal od pätnástich makať po brigádach, aby som si čo to privyrobil. Tento príklad je známi asi väčšine Slovákov. Človek sa časom tak dajako uzavrie do seba a snaží sa sám sebe pomôcť ako sa dá, že prestane vnímať okolie a má tendenciu sa stať robotom, ktorý sa o nič nestará a do diania sa zapája akurát tak rečami a nadávkami večer pri správach. Stále má pocit, že to nedokáže ovplyvniť, že je to ďaleko a hlavne, je po celom dni z práce a nekonečného cestovania v MHD tak rozbitý, že na to, aby ešte niečo riešil sa môže vykašľať. Nová myšlienka patrila viacerým udalostiam, ktoré majú rovnakého menovateľa. Je ním zdaňovacie obdobie. Pred rokom vchádzam do reštaurácie, sadám si za stôl a po chvíli prichádza skupina dobre oblečených pánov. Sadajú si k vedľajšiemu stolu. Bez problémov sa začína debata o tom, kto komu ako ošetrí dane. Nedalo sa nepočuť o čom sa bavia, boli v celku hluční. Ľudia, čo sú za vodou, potrebovali byť za ešte väčšou vodou. Viem si predstaviť živnostníka, ktorý ledva prežije a tieto veci musí občas urobiť, no nikto z tých ľudí v reštaurácií do tejto kategórie podľa mňa nepatril. Pán v červenom tričku sa trochu rozhovoril a podľa toho, čo počúvam, zisťujem, že si v minulosti prežil krušné obdobia, ktoré si ja “zatiaľ“ neviem ani predstaviť. Keď nebolo čo jesť, kde sa uložiť spať. Drsné. Z toho čo hovorí ho vnímam ako človeka, ktorý si svoje peniaze zaslúži. Rešpektujem ho a obdivujem, že mal gule postaviť sa na vlastné. No tie časy má už našťastie za sebou a zaslúžene. Len niektoré zvyky mu zjavne ešte ostali. A tak sa mi spoja obe myšlienky, o tom, ako dokázali žiť a žijú moji rodičia, ako dokážem žiť ja a ako nedokážu žiť v celku úspešní ľudia z reštaurácie. A asi nie len oni, keďže v minulosti aj mňa pár ľudí oslovilo, či by som im v zdaňovacom období “nepomohol“ dajakou tou akože brigádičkou. Po mojej jednoznačnej odpovedi : NIE, som bol z ich strany odsúdený a pár z nich sa odvtedy už ani neozvalo – sklamal som a zradil! Ďalšia myšlienka padá na všetko to, čo sa u nás deje. Naše politické “špičky“ sú podľa mňa len našim odrazom a veľmi dobre chápem prečo aj vďaka vyššie popísaným veciam. Zjavne to ale naši páni prehnali, keď Slováci povstali. Veď čo si budeme klamať - to, ako to funguje ( fungovalo ) vo “vyšších kruhoch“ vedel asi každý. Ale už sa to našťastie mení, pretože sa meníme my. Snáď sa konečne ľady prelomili. Na margo protestu: môj vnútorný protest neovplyvnia žiadni iní ľudia s potrebou kompenzovať si vlastné veci a schovávať sa za dav – narážam na pár jedincov, ktorí sa prišli na zhromaždenie vyslovene vybujačiť, a pochybujem, že Gorila bola ich prioritou ( teda, aspoň podľa toho čo vnímam zo správ z netu). V mojom vnútornom proteste: nerobiť veci mimo zákona ( to neznamená, že so všetkými zákonmi súhlasím - to vôbec, len si myslím, že robiť to čo ostatní, nie je spôsob ako veci zmeniť k lepšiemu), som a možno ešte dlho budem, vyhostený z určitých kruhov. No ja o tie kruhy nemám záujem. Práve naopak, vďaka Protestu Gorila ( aj keď človek nikdy nevie, ako sa veci majú, kto - čo organizuje a prečo....), som nadobudol ešte väčšiu silu poslať ľudí podobného razenia ( ako som zažil v reštaurácií), ešte väčšou razantnosťou kade ľahšie v prípade ďalšej lukratívnej ponuky z ich strany. Protest mi pomohol utvrdiť sa v tom, že moja cesta je pre mňa správna. Že vďaka svojmu životnému postoju k týmto veciam, sa nemusím hanbiť pred nikým a ani pred nikým klamať. I ja som robil chyby, nie som svätý, no v tejto oblasti mám jasno už niekoľko rokov. Neodsudzujem nikoho, pretože každý sa môže pomýliť, urobiť chybu, poprípade je situáciou donútený spraviť niečo mimo rámec slušných vecí. Pre mňa je však stále najdôležitejšie poučiť sa a snažiť sa veci napraviť. A každý má právo zmeniť sa, a tým zmeniť i spoločnosť. Pretože každý z nás je spoločnosť. Tvoríme ju. A kým jednotlivec ktorého sa to týka, nezačne od seba, môže sa stať, že neodhalený zlodej bude len prstom ukazovať na odhaleného zlodeja. Nikdy som nikoho nenatrel a takú potrebu ani nemám. Len dúfam, že Ty pán v červenom tričku z reštaurácie, sa k tejto revolúcií pridáš a začneš tým, že tento rok spravíš dane tak, ako sa patrí. Už nie si na začiatku, neprespávaš u kámošov a neješ suchý chlieb. Máš vlastný byt, auto, psa........, pokojne môžeš určité “staré zvyky“ zahodiť. Táto revolúcia potrebuje i Teba, inak ostane iba dátumom v kalendári.