Prečo som dlhšiu dobu nič nenapísala
Dlho som nič nenapísala. Chýbalo mi to. Veľakrát som začala, ale ani raz sa mi nepodarilo dostať z hlavy to, čo by som chcela zverejniť. Musím sa priznať, že ma trochu ovládal strach. Strach, že ak budem písať články, tak ma skôr či neskôr život vyskúša, či som myslela vážne to, o čom som písala... A ja sa potom budem cítiť pokrytecky alebo zahanbene ak neprejdem skúškou. Som mladá a cítim, že sa každý deň naučím niečo nové na základe chýb, ktoré robím. Nemôžem preto vo svojich 24 rokoch mudrovať a písať, že som prišla na zmysel života a že som našla recept na šťastie, keď to zatiaľ ešte nie je pravda. V skutočnosti je to dosť vziadelené od pravdy. Ale aj napriek tomu som sa rozhodla, že dnes konečne niečo napíšem a podelím sa o to.
Nebudem mudrovať. Budem sa iba deliť o to, čím si prechádzam a čo mi pomáha v tom, cítiť sa lepšie, spokojnejšie, silnejšie. Prečo? Pretože to v dnešnej dobe robí málokto a pretože cítim, že je potreba deliť sa o skúsenosti so svetom. Nespočetne veľakrát mi pomohlo, keď sa so mnou niekto podelil o skúsenosť. A o tom bude aj dnešný článok.
Odkedy som vedela čítať, chcela som čítať knihy.
Dodnes milujem ten pocit, keď ma dokáže nejaká kniha vtiahnuť do úplne iného sveta. Knihy sú pre mňa zdrojom inšpirácie, najmä psychologické knihy, pretože v nich vidím odžité skúsenosti. Ak nečítam, sledujem rôzne videá (napr. na www.ted.com) alebo rozhovory s inšpiratívnymi ľuďmi. Pred tým, než som začala písať tento článok, videla som video s úžasnou ženou - Luvvie Ajayi, ktorá o sebe tvrdí, že je trouble maker ("potížista"), pretože hovorí o veciach, o ktorých nechce nikto hovoriť. Jej prejav vo videu "Get comfortable with being uncomfortable" je o tom, že sa nemáme báť hovoriť pravdu, aj keď to nie je príjemné. Ak človek prekoná strach, zistí, že sa nebolo čoho báť. Zaujímavé myšlienky, ktoré dokážu nakopnúť, rozhodne vám odporúčam pozrieť si videjko:)
Ďalším zdrojom z ktorého čerpám sú úprimné rozhovory so skutočnými ľuďmi.
Rada pozorujem ľudí a okolité dianie a myslím, že mám celkom dobrú schopnosť ľudí počúvať. Nie vždy samozrejme, ale snažím sa vziať si z konverzácií to podstatné a edukatívne. Podľa mňa je skutočný rozhovor jeden z najúčinnejších spôsobov ako "nakopnúť" myslenie človeka. Najväčšiu túžbu v nás vzbudí človek. Povieme si ,,aj ja chcem byť taká" alebo "keď to dokázal on, dokážem to aj ja" alebo "to je ono!". Niekedy sa stačí pozrieť na vec inými očami. Niekedy potrebujete počuť ako druhý človek prekonal to, s čím bojujete vy.
Preto som vďačná za dnešnú dobu, že máme prístup k nekonečnému množstvu informácií. Stále viac ľudí zdieľa svoje skúsenosti a stále viac ľudí dokáže inšpirovať druhých. Keď som v úzkych, hľadám pomoc. Neraz mi pomohli knihy, priatelia, rodina, rozhovory s ľuďmi, články, videá, skrátka ľudia a ich skúsenosti. Preto sa delím o svoju skúsenosť a želám pekný zvyšok dňa, ďakujem, že ste to dočítali až sem:)
PS: ak máte nejaké knihy, ktoré vás inšpirovali, napíšte mi do komentára, prípadne si rada prečitam aj o tom, čo inšpiruje vás!
