Róbert má na ženy svoj vlastný názor. Sklamali ho. Tvária sa nevinne a pokojne, no akonáhle sa do nich zamiluje, ukážu mu svoju pravú tvár. Volá ich herečky, pretože vedia zahrať vždy dokonalé divadlo, keď sa im to hodí. Nestretol ešte ženu, ktorá by to mala v hlave zrovnané. Neverí na lásku. Romantické filmy ho rozčuľujú a myslí si o nich, že ľuďom vymývajú mozgy. Vo svojom okolí nemá nikoho, kto by mal normálny harmonický vzťah. A tak Róbert na ženy radšej zanevrel. Nemá kamarátov. Navštevuje ho už iba jeho mama a jeho mladší brat Albert, ktorý má rovnako ako Róbert problém nájsť si ženu.
Róbertova mama je zo svojich synov zúfalá. Ani jeden z nich nežije život podľa plánu, ktorý pre nich vytvorila. Mala vždy jasný zoznam vecí, ktoré jej synovia musia spĺňať, inak ich postihne veľmi nešťastný život.
Na jej zozname Veci, ktoré robia človeka šťastným stojí:
- Oženiť sa
- Založiť si rodinu
- Byť úspešný
- Zarábať veľa peňazí
- Vybudovať si výbornú reputáciu
- Nezničiť si dobrú reputáciu za žiadnych okolností
Jej syn Albert si zničil reputáciu, keď sa rozhodol, že bude radšej stolárom než úradníkom. Od mala ho fascinovalo drevo. Dokázal vyrobiť čokoľvek si zmyslel. Ako malý chlapec vyrezával z dreva rôzne figúrky a hudobné nástroje. Nikto mu to neukázal, sám sa to naučil, narodil sa s týmto pozoruhodným, aj keď nedoceneným talentom. Nestal sa úspešným právnikom, tak ako jeho starší brat Róbert, ktorý spĺňal viac vecí z maminho zoznamu, ale neoženil sa a ani si nezaložil rodinu. A to bolo pre pani Morovú kľúčové.
Pani Morovú si každý v dedine vážil. Bola to žena, ktorá celý život tvrdo a bez prestávky pracovala na tom, aby si o nej každý myslel len to najlepšie. Zúčastňovala sa všetkých dôležitých schôdzok a udalostí, kde sa tvorila verejná mienka. Vedela vždy o všetkom, kde sa šúchol list, alebo kde kto komu zahol. Bola veľmi rezervovaná pokiaľ išlo o jej súkromný život, nič z toho s nikým nezdieľala. Živili ju drámy ostatných. Pohŕdala každým, kto nespĺňal veci z jej zoznamu. Navonok sa tvárila, že jej nič nechýba a je šťastná, no aj tak nevedela v noci spávať. Nepokojnú myseľ po nej zdedili aj Róbert a Albert.
Z času na čas pani Morová zvykne navštíviť Róberta, aby sa ubezpečila, že ešte úplne nezišiel z cesty a ešte stále spĺňa väčšinu vecí z jej Zoznamu vecí, ktoré robia človeka šťastným.
Došla aj v nedeľu ráno. A opäť tam bol opravár, ktorého stretla u Róberta aj minulú nedeľu. Bol to silný, fyzicky zdatný chlap, zarastený, neohrabaný a s vulgárnym slovníkom ako je na opravára zvykom. Pre pani Morovú boli takýto ľudia na spodku jej zoznamu a preto nemohla uveriť vlastným očiam, keď jej tento muž dával do ruky červený karafiát so slovami „Pre Vás“. Nevedela ako ma v tej sekunde zareagovať, karafiát musel vytrhnúť zo záhrady, pretože mal ešte korene s čerstvou hlinou. „Dnes je deň žien“ dodal chrapľavým hlasom. Pani Morová si vzala kvet a obrátila sa k Róbertovi, ktorý zostal rovnako prekvapený ako ona.
Róbertovi zazvonil telefón a pobral sa vybaviť si to do inej miestnosti. Pani Morová sa tvárila, že si číta noviny, no v skutočnosti pozorovala jedným očkom periferne opravára, ako jeho silné ruky zdvíhajú zo zeme ťažký materiál a ako sa nechutne poškrabal v rozkroku, pretože si myslel, že ho nevidí. Bol to sebavedomý muž, ktorému ale chýbalo všetko, absolútne všetko, čo bolo na Zozname.
„Mladá pani, čo takto vy a ja na pohárik vína?“ odvážil sa opýtať opravár, ktorý nemôže byť viac vzdialený svojim šanciam vyjsť si s bohatou paničkou na rande. Skúsil to, pretože videl, že je z neho pani Mórová nervózna a že si ho obzerá. Nemal veľmi čo stratiť. Reputáciu si nebudoval žiadnu. Pani Morová bola v rozpakoch. Jej manžel zomrel pred 10 rokmi na infarkt a od tej doby ju nikto nikam nepozval a nedaroval jej kvet. "Rozhodne nie" odpovedala mu veľmi stručne a jasne, aby to pochopil. "Ale prečo nie? Mladá pani by sa mala trochu pozabávať". V tom prišiel Róbert a utol túto konverzáciu. Povedal opravárovi, aby sa sústredil na prácu a pokiaľ si neodpustí tieto poznámky, budúcu nedeľu k nemu nemusí viac prísť.
Keď pani Mórová odchádzala od syna, zbadala v záhrade to miesto, z ktorého opravár odtrhol červený karafiát. Ach. Vzdychla si. Príde navštíviť syna aj ďalšiu nedeľu. A musí si vziať tie nové šaty, ktoré jej tak pristanú. Chce predsa vyzerať atraktívne. Možno si zoberie aj červený rúž, ktorým zvýrazní svoje pery. Kto vie, možno tu znovu stretne toho neohrabaného opravára, o ktorého nemá ani najmenší záujem. Alebo?
...pokračovanie nabudúce :) ...
