Za našich čias to bolo lepšie. Po päťdesiatke má túto vetu na jazyku takmer každý. Ak patríme k deťom 90. rokov stojíme jednou nohou v starej a druhou v novej dobe. A preto môžeme spájať mosty, ak si položíme tieto otázky:
Čo sa môžme naučiť od našich starých rodičov?
V akých veciach nám môžu byť inšpiráciou?
Čo môžeme my naučiť našich starých rodičov?
Ako im môžeme pomôcť vyznať sa v tomto svete?
Na ďalších riadkoch si skúsime zodpovedať prvé dve otázky. 🙂
1. Trpezlivosť a neponáhľanie sa.
Kto má v dnešnej dobe čas? Ak sa neponáhľate gratulujem - ste výnimka. Alebo patríte k staršej generácii, ktorá nerozumie, prečo im predávač v obchode musí tak rýchlo a zbesilo nablokovať tovar. Kam sa všetci tak ponáhľame? Nuž, tak sme si to nastavili, musíme zvládnuť sto úkonov za jednu mili sekundu a ešte počujeme šéfa ako kričí: pridaj!
2. Očný kontakt
V minulosti si ľudia častejšie pozerali do očí a viedli dlhé rozhovory, aj s neznámymi. Očný kontakt a úprimné slovo boli bežným spôsobom spojenia. Dnes čoraz viac komunikujeme cez obrazovky – a aj keď nám to prinieslo nové možnosti, niekedy nám môže chýbať práve ten jednoduchý pohľad do očí.
3. Obyčajné veci
Pamätáte si časy, keď ste starostlivo ukladali fotografie do albumov a trávili voľný čas s knihou v ruke? Obyčajné momenty mali svoju hodnotu. Boli vzácne. Dnes ich často berieme ako samozrejmosť, ale práve v týchto drobných veciach sa často ukrýva všetko podstatné.
4. Úcta (nie vynútená)
Pokazené? Vyhodíme. Staré? Nezáujem. A tak sme prestali vidieť hodnotu v starých veciach a časom aj v ľuďoch. Rešpekt si nemožno vynútiť. Starší ľudia si nesú múdrosť, ktorú nadobudli životom. V ideálnom prípade sa nesnažia karhať či moralizovať a pokojne zdieľajú, čo sami prežili – a vtedy si našu úctu naozaj zaslúžia.
5. Chodenie pešo
Každodenná prechádzka udržiavala telo silné a zdravé. Desať kilometrov za deň? Bežná vec. Ľudia sa viac hýbali, zohýnali, pracovali rukami. Dnes nám vymoženosti krátia čas, ale ako ten voľný čas využívame?
6. Poctivosť
Ako poctivo je vyrobený med v supermarkete? A tričko, ktoré si kúpime? Ako poctivo sú vyrobené mobily, autá, elektronika? Ak sú také úžasné, ako tvrdí reklama, prečo sa pokazia do 2 rokov? Motto našej doby znie: Rýchlo, lacno, veľa. A potom sa nestačíme čudovať, že chlieb po troch dňoch splesnivie.
7. Pokora a vďačnosť
Teplé jedlo, strecha nad hlavou, pitná voda. Prečo by za to mal byť niekto vďačný? Ak žijeme v dostatku, je veľmi ľahké brať všetko ako samozrejmosť. Boli časy, keď človek vzdával vďaku aj ohňu za teplo a za možnosť uvariť si večeru. Dnes máme všetko naservírované na zlatom podnose. S donáškou až pred dvere. A predsa… Keď niečo berieme ako samozrejmosť, stráca to pre nás hodnotu. A s tým aj schopnosť cítiť za to vďačnosť.
Sme spolu-tvorcovia dnešného sveta
V dnešnej dobe máme prístup ku všetkým informáciám. Vedomosti už nie sú iba v rukách „vyvolených“. Nápady sa dajú zrealizovať bleskovou rýchlosťou. Komunikovať môžeme s kýmkoľvek, kdekoľvek, kedykoľvek. K deťom sme sa začali správať citlivejšie. Mentálne, emočné a duševné zdravie sa konečne prestalo tabuizovať.
Niekedy to však vyzerá, že ideme jeden krok dopredu a dva dozadu – hlavne keď si zapneme večerné správy. Preto odporúčam buď ich nepozerať, alebo sa zamerať na to, čo zmeniť môžeme.
Čo z minulosti vám najviac chýba? A čo z nej chcete udržať pri živote? Poctivosť? Trpezlivosť? Úctu? Pokoru? Vďačnosť? Nie je toho málo. Sme spolu-tvorcovia dnešného sveta, nezabúdajme. My všetci. Mladí aj starí.
