Je jedno, čo nasleduje za slovami „mala by si“, táto fráza sa postará o to, že si k tomu zaručene vytvorím odpor. Zamýšľala som sa nad tým, prečo tomu tak je a pozrela som sa na to z perspektívy malého dieťaťa. „Mala by si domov doniesť dobré známky. Očakáva sa od teba, že urobíš xyz.“
V mojej detskej hlave sa automaticky vytvorí matematický výrok – Ak urobíš, čo sa od teba očakáva, všetko bude ok. Čo znie skvelo. Stačí, aby som bola bezchybná a budem už navždy v bezpečí. Avšak... nanešťastie sa s tým spája aj druhá časť výroku - Ak tak neurobíš, bude zle.
A táto druhá časť je príčinou toho, prečo ide odpor ruka v ruke s očakávaním. Naša pozornosť sa sústreďuje už iba na to, že môže byť zle... čo ak sa nám náhodou nepodarí splniť očakávanie? A tu sa dostávame do nebezpečného myšlienkového zacyklenia sa, v ktorom sa už nedokážeme sústrediť na činnosť samotnú, ale na to, aký dôsledok z toho budeme mať.
Keď som rozmýšľala o tom, ako sa z tohto myslenia dostať – napadlo mi poupraviť môj pôvodný výrok na následnovný - Ak urobíš, čo sa od teba očakáva, všetko bude ok. Ak tak neurobíš, všetko bude ok. Nájdeme spôsob, ktorý ti bude vyhovovať.
Pocity, ktoré to vo mne vyvolalo sú bezpečie, individuálny prístup a podpora.
Čo samovoľne bez môjho pričinenia vytvorilo ďalší pocit – dôveru.
Čo vytvorilo ďalší – chuť zlepšovať sa.
A keď sme pri chuti zlepšovať sa, sme aj pri téme flexibílneho a fixného zmýšľania (tzv. fixed/growth mindset)
Každý sme pravdepodobne do rozličnej miery kombináciou oboch typov zmýšľania.
Človek s fixným typom zmýšľania verí, že jeho schopnosti sú pevne stanovené. Buď je v niečom dobrý, alebo nie je. Talent bol nekompromisne nadelený. Sústreďuje sa na výsledky a na hodnotenie. Keď musí pre niečo tvrdo pracovať, vníma to negatívne, pretože verí, že múdri ľudia preto nemusia nič urobiť – už sa múdrymi narodili. Úsilie teda vníma negatívne. Skrýva svoje nedostatky a chyby. Potrebuje byť externe/vonkajšie motivovaný (peniazmi, hodnotením atď.)
Človek s flexibílnym typom zmýšľania verí, že sa môže tvrdou prácou neustále zlepšovať a vypracovať sa. Úsilie vníma pozitívne. Svoje chyby a nedostatky vidí ako príležitosť na zlepšenie. Prirodzene ho zaujíma činnosť samotná a hodnotenie a výsledky vníma skôr ako ukazovateľ, ako danú tématiku pochopil, nie ako dôkaz jeho inteligencie/schopností. Je interne/vnútorne motivovaný (baví ho činnosť samotná)
Zaujímavú štúdiu na danú problematiku urobili MANGELS ET AL. (2006), kde skúmali študentov medicíny a zisťovali, kedy sa v ich mozgu aktivujú centrá pozornosti.
Študentom dávali náročné otázky a hneď po odpovedaní na otázku dostali okamžitú spätnú väzbu – či bola ich odpoveď správna alebo nesprávna a následne im povedali správnu odpoveď.
Na konci prieskumu zisťovali, koľko správnych odpovedí si boli schopní študenti zapamätať.
A zistili toto:
Študenti s fixným typom zmýšľania venovali výrazne viac pozornosti, keď sa rozhodovalo, či odpovedali správne alebo nesprávne a neboli sa schopní sústrediť na správnu odpoveď.
Študenti s flexibílnym typom zmýšľania sa viac sústreďovali, keď sa vyhlasovala správna odpoveď a tak si ju boli schopní aj zapamätať.
Dobrou správou je to, že flexibílny mindset je naučiteľný.
Čo dokáže nepríjemnú činnosť premeniť na znesiteľnú a dokonca príjemnú?
Hra. Nie nadarmo sa hovorí, kto sa hraje, nezlobí :)
Hra je vynikajúci nástroj, ako toho dosiahnúť.
A ako vytvoriť podmienky pre hravosť?
V prvom rade je potreba vytvoriť pocity bezpečia, individuálneho prístupu a podpory.
A čo zabíja hravosť? Bohužiaľ dôraz na externé hodnotenie. Čím väčšiu váhu prikladáme známkam a výsledkom, tým viac zapadneme do fixného typu zmýšľania.
Toľko k mojím dnešným myšlienkovým pochodom.
Majte sa zatiaľ krásne
L.
