Deň 8.:
Ráno vstávame skoro. Dnes je syrový trh v Alkmaare. Chceme ho stihnúť. Do Alkmaaru je to odtiaľto asi 30 kilometrov. To je pohodová hodina a pol. Vraciame sa na kruhový objazd pri zmrzlinárni. Včera nám v zmrzlinárni poradili dobre, pýtame sa teda znova: "Kadiaľ sa dostaneme do Alkmaaru?" "Nechoďte na IJMuiden, ale opačným smerom!" Vyberáme sa podľa inštrukcií. A! Po chvíľke sa z inej strany vraciame ku kruhovému objazdu pri zmrzlinárni. Niekde sa stala chyba! Musíme to skúsiť ešte raz! Opäť sa vyberáme podľa smeru, ktorý nám ukázali. Je to prekvapenie, keď sa znova ocitáme na našom kruhovom objazde. Veď nič to. Skúsime sa opýtať niekoho iného. Zastavujeme tetu na bicykli. Vraví, že v IJ Muiden je trajekt, ale je to priemyselná zóna, nič pekné pre návštevníkov, radšej sa máme dať opačným smerom. Ideme podľa rád. Kruhový objazd po tretí krát. Lucia je zúrivá, ja váham, či mám od zlosti revať, alebo sa smiať. Chlapi hrajú chladnú hlavu. Na tachometri už máme najazdených skoro tridsať kilometrov a ešte stále sme pri kempe, z ktorého sme ráno odišli. Jemne sa rysujúca ponorka začína vyhrocovať situáciu. Otáčame to teda smerom na IJMuiden, kam sme v žiadnom prípade nemali ísť... a máme štastie. Trajekt je práve pripravený. Pýtam sa strážnika, či je toto cesta na Alkmaar. Vraj "jedna z možných". Možno tú poznámku myslel ako dobrú radu. Práve teraz mi však príde ako vrcholne nemiestna. Trajekt je „for free“. Naloďujeme. Zdá sa, že sme prelomili ranné zacyklenie. Po dvoch hodinách a tridsiatichpiatich kilometroch. Cez Velsen Noord, Beverwijk, Noorddorp, Castricum, Limmen a Heilo odušu šliapeme do Alkmaaru, aby sme stihli trhy so syrom. 12.45 vchádzame do mestečka Alkmaar. Pekné stredoveké mestečko je plné ľudí.
Sú tu originál nefalšovaní flašinetári, všade je kopec stánkov s holandskými drevákami. „Pair for 17“ Škoda, že sme na bicykloch. Hádam nabudúce. Ozaj, dreváky nie sú iba suvenír. Oni v tom naozaj chodia.
Konečne sme na syrovom námestí. Dozvedáme sa, že trhy sa konajú do 13.00. Práve sme to nestihli. Na námestí už len postávajú vážiči syra. Samí holandskí typovia - vysokí, svetlovlasí, modrookí a po intenzívnom zapíjaní syrových obchodov ružolíci, poniektorí priam brunátni.
Ani po druhý krát teda nemáme šťastie, čo sa syra týka. Chvíľočku pobudneme v Alkmaare. Vo vynikajúcej pekárni na Breedstraat (Chlebovej ulici :-)) si ako obed dávame neuveriteľne dobré pečivo. Vyberáme sa ďalej na Bergen. Cez Aagtdorp, Schoorl, Catrijp, Groet na pobrežie do Camperdum a znova cez duny do Petten, Callantsoog, Groote Keeten do Julianadorp aan Zee. Dnes sa chceme dostať čo najďalej na sever.
V oblasti Huisduinen míňame hnusný hotelový rezort (Kto už len sem chodí dovolenkovať? Veď je tu kosa a fučí tu!) a dva, či tri úžasné kempy v dunách. Mali sme ostať tu. Chyba. My sa chceme dostať čo najďalej smerom na ostrov Texel. K večeru nakupujeme potraviny a tradičnú šestku tretiniek piva Hertog Jan. Na obzore sa sťahujú mraky, dvíha sa vietor. Asi desať km pred Den Helder schádzame z dún. Práve začínajú padať prvé kvapky dažďa. Na odpočívadielku riešime rýchlu večeru. Medzičasom sa rozpršalo úplne. Vyberáme sa po značke smerujúcej k najbližšiemu kempu. Ku kempu dorážame už v katastrofálnom lejaku. Chatky nie sú, za stan pýtajú 57 Eur!!! Recepčná melie čosi o ekologickej dani. A tiež, že najbližší kemp je odtiaľto viac ako 10 km. Krátka porada. Leje ako z krhle. Ostávame teda v tomto neľudsky drahom ekologickom kempe. Pretože leje, dočasne byvakujeme v spoločných umývarkach. Aspoň kým neprejde ten najväčší dážď. Na obzore sa objavuje tornádko. Hmmm, možno ešte bude aj adrenalín.
Rosnička našej výpravy Dušan predpovedá, že vzdušný vír sa vytvoril nad oceánom a po prechode nad pevninu sa rozpadne. Odkiaľ to vie? Netuším. Možno je to zasa jedna z tých jeho teórií, ktoré je schopný si na počkanie vymyslieť. Začína ma bolieť myslenie. V konečnom dôsledku Dušan mal pravdu a tornádo zmizlo. Únava (v nohách máme podľa môjho tachometra 108 km), počasie a vlhko v topánkach spôsobujú, že sa mi začína chcieť strašne spať. Bolo by dobré, čo najskôr rozložiť stan. Stále za riadneho vetra, a pomerne intenzívneho dažďa rozkladáme stany. Som takmer mŕtva od únavy. Sprchu a umytie zubov riešim s navyšším vypätím síl. Keď sa rozplynie oblačnosť a Lucia, Robo a Dušan sa rozplývajú nad nádherným červeným západom slnka ani nevyleziem zo stanu. 'Pozriem si to na fotkách' myslím si a zaspávam.
Deň 9.:
Ráno je celkom slušná kosa, ale aspoň neprší. Raňajky, zuby, zložiť stan a vyberáme sa smerom na Den Helder, ktorému Dušan zaryto hovorí Van Halen J. Zvláštne mestečko, zaspaté, melancholické, clivotou mi strašne pripomína škandinávske mestá. Nezastavujeme sa tu. Ideme rovno do prístavu, aby sme čo najskôr stihli trajekt na ostrov Texel.
Texel je najväčší z Frískych ostrovov, ktoré sú piesčitou náplavovou lavicou (kosou). Vznikli v období druhohôr a sú unikátne flórou i faunou. Texel je nádherný! Ak niekedy budete mať možnosť, určite ho navštívte! Trajekt z pevniny premáva každú polhodinu až do 16.00. Potom v hodinových intervaloch. O 10. 00 nastupujeme na trajekt. Ak ma pamäť neklame spiatočný lístok pre štyroch stojí 15 Eur. Plavba trvá zhruba dvadsať minút. Spomínala som, že som vodný živel? Lodičky, lode a trajekty mám rada. Celkom si to užívam. Pozorujeme čajky, vyprázdňujeme ťapku na posilnenie.
Trajekt priloďuje.Celkom slušne fúka vietor a je pod mrakom. Flóra pripomína tundru, plechová na modro natretá búda, upravená asfaltka. Ešte viac na mňa dolieha škandinávska melanchólia. Prístav sa volá Het Horntje. Plánujeme obísť ostrov dookola a večer sa vrátiť do Den Helderu. Vďaka nesprávnemu odbočeniu sa dostávame mimo pôvodne naplánovaný okruh ostrovom do na fialovo zakvitnutých vresovísk Waddenzee. Táto oblasť je dôležitým hniezdiskom sťahovavých vtákov. Chcelo by to ďalekohľad a pár hodín času. Každopádne je to zaujímavé magické miesto.
Na Texel sa ešte raz vrátim. Vtákom dnes veľa pozornosti nevenujeme. Pokračujeme na Den Hoorn. Počasie nám dnes nepraje je zatiahnuté, miestami prší. Prechádzame dunami Duinen van Texel do De Koog. Zbehneme na pobrežie. Oceán je neuveriteľne teplý (alebo je to skôr tým, že je vonku zima?)
Chvíľku vegetíme na pláži, ale pretože začína pršať odchádzame do mestečka. V pizzerke si dávame pizzu a šalát. Sme tam len my a nejaká partička opitých britov (tak oni nie sú iba v Bratislave?). Po obedňajšej siete je treba vybrať sa naspäť, aby sme stihli trajekt z ostrova. Vyberáme si cestu cez mesto Den Burg naspäť do Het Horntje. Silný protivietor spôsobuje, že dosiahnúť 15 km na tachometri si vyžaduje nadľudské úsilie. Čas sa kráti. Dušanovi štrajkuje koleno. Lucia s Robom nám utekajú. Dušana motivujem rôznymi spôsobmi: teambuildingovými heslami, sladkými sľubmi a tak. Najefetívnejšou sa ukazuje byť nesprávna informácia o čase zostávajúcom do odchodu trajektu. Makáme proti vetru ako besní.Času je čoraz menej, kilometre na tachometri nepribúdajú. Len tak-tak, ale stihli sme to. Na trajekt sme dorazili zároveň so zdvíhaním bočnice. Skoro domŕtva. Ale nemusíme čakať v daždi hodinu na ďalší trajekt. Cestou sa dokonca vyjasňuje. V Den Helderi sa zastavujeme v samoške u Alberta Heijna. Rozťahujeme mapu a hľadáme orientačný smerový bod. Našim smerom je na mape vyznačený jedine De Koy. Pristavujú sa pri nás miestni s otázkou, či nepotrebujeme pomôcť. "Áno. Hľadáme De Koy." "De Koy?" Starší manželia, ktorí nám ponúkli pomoc, sa dívajú trocha čudne, o niečom po holandsky diskutujú. "De Koy? No to bude najlepšie ak sa budete držať pobrežia. A keď výjdete z mesta, opýtate sa." Držíme sa rád. Na konci mestečka zastavujeme inú pani. "Teta, ako sa dostaneme do De Koy?" Neviem, ale tu v aute je moja dcéra, ona to určite bude vedieť." Ani dcéra nevie. Zvoní však na zvončeky okolitých domov. Trocha divne na nás pozerajú. Celá ulica diskutuje o tom, ako sa dostať do de Koy, nakoniec sa dohodnú a ukazujú nám smer. Ideme popri nejakej ceste, opäť priemyselná zóna, prístav, nič extra pekné. Zrazu značka. Pozor lietadlo. Vtipné.
Po pravej strane nejaké letisko. Po ľavej štvorprúdovka a zmienená priemyselná štvrť. Keď tu zrazu odbočka De Koy. Hurá, tak sme to našli. Čakáme milión rokov na priecestí cez štvorprúdovku na zelenú. Odbáčame na De Koy. Míňame tri domy, ceduľu de Koy a ... cesta končí v slučke aká býva na obratisku MHD. Toto je celý De Koy. Teraz je už jasné, prečo sme spôsobovali údiv našou túžbou vidieť toto miesto. V De Koy sa muchy otáčajú. Jazdíme dookola po obratisku a rehoceme sa ako besní. Nezastavíš, lebo v kŕčoch smiechu sa naložený bicykel nedá ubrzdiť, a zliezť je tiež zložité, keď nevieš dýchať od smiechu. De Koy cieľ našej cesty.
Vraciame sa teda na hlavnú cestu a popri ceste N99 pomedzi kukuricu pokračujeme na juhovýchod. Narozdiel od cesty po pobreží teraz nám fúka vietor do tváre. Cesta kukuricou ubieha pomerne pomaly. Niekde pri Breezande odbáčame podľa smerovníka ku kempu. Objavujeme neskutočne útulný rodinný kemp na farme. Sme tu sami. Majiteľkou farmy je velikánska ružolíca holandská farmárka ako z reklamy na maslo. Je veľmi príjemná, kemp je chutný, s príjemnou sprchou a obrovskou trampolínou. Večer sa trocha pojašíme na trampolíne, uvaríme si večeru a ukladáme sa spať.
