10.deň:
Vyberáme sa smerom na Van Ewijksluis, na križovatke sa vydávame do prava smerom od pobrežia na Wieringeraard, Kreil, De Srook do Winkel. Krajina okolo nie je nijak zvlášť zaujímavá. Polia. Kukurica. Kapusta. Zemiaky. Teraz smerujeme od oceánu a je to cítiť. Začína fučať nepríjemný vietor do tváre. Je čoraz intenzívnejší. Kukurica. Kapusta. Zemiaky. Kukurica. Kapusta. Zemiaky. Bola by to dosť nuda, keby...
Dnes je nedeľa a v oblasti sa zjavne deje nejaká slávnosť. V mestečkách sú stánky, hrá dychovka. Vyzerá to ako u nás na hodoch. Kto vie? Pri jednom z grachtov, ktorý míňame cestou, je postavený prístrešok a pod ním asi dvadsať okrojovaných Holanďanov. Zastavujeme sa pri nich, a ja sa pýtam, či si môžem urobiť fotku. Boli strašne milí. Kto sme? Čo sme? Ako sme sa sem dostali?
"Zo Slovenska? A to ste až sem došli na bicykloch? Len z Duisburgu! Ale veď aj to je strašne ďaleko! A koľko ste už na tých bicykloch prešli? 700 km! No to je úžasné! Chcete si urobiť fotku? Samozrejme. A aj vám predvedieme miestny ľudový tanec." Zlatí boli!
"Ty si ich nútila tancovať?" pýta sa Lucia. Ale samozrejme.
Po krátkej ukážke miestnej ľudovej kultúry pokračujeme ďalej nezáživnou krajinou pomedzi ďalšie lány kukurice atď. Míňame Nieuwe Niedorp, Terdiek, Larvgereis, Veenhuizen, popri Spanbroek, Wand do Wagum, Zwaagdijk – West, Lakermeer do Hornu.
Horn oslavuje tiež. V zlom tureckom bufete (a nájsť ZLÝ turecký bufet je umenie) si dávame kebab a potom jedného Hertog Jana na strašidelne hlučnom námestí plnom ľudí a kolotočov. Nemá zmysel v tomto dave niečo riešiť. Centrum je beznádejne preplnené a pretláčať sa s bicyklami s plnou poľnou pomedzi ľudí nie je žiaden výnimočný zážitok. Odchádzame preč z mesta a pokračujeme cez Scharwoude, Oosthuizen, a Zeevang do kempu v Edame. Kemp v Edame je možno jeden z najkrajších. Je na pobeží, v maríne. Na brehu pri stane je lavička a vtáctvo rôzneho druhu od čajok a strák až po kačice a sliepky. Príjemné miestečko. Večer stávime pri stolovom futbale. Spať ideme až po polnoci.
11. deň
Je zamračené. Ešte neprší, ale je to len otázka času. Raňajkujeme. Z kempu v maríne ideme do mestečka Edam popri krásnom drevenom dvíhacom moste.
V centre Edamu blízko radnice objavujeme obchod s holandským kakaom v prenádherných plechoviciach. Aspoň jednu si musím kúpiť. Aj keby som ju mala domov niesť v zuboch. Objavila som dokonca presne rovnakú plechovicu, akú si pamätám z detstva z kuchyne mojej zlínskej babičky (a dědeček mal v garáži v rovnakej šrúbiky a klince :-)). Kým kupujeme kakao, vonku sa rozprší. Presnejšie. Vonku leje. Snažíme sa schovať pod bránou. Pre štyroch je tu miesta málo, tak sa Lucia s Robom odpájajú, že sa schovajú inde. A dobre teda, dobre sa schovali! Navzájom sme sa stratili. Volám Lucii, nedvíha mi telefón. Moceme sa v neodbytnom lejaku po meste. Skúšam sa dovolať. Márne. Nachvíľu sa schovávame sa v obchode so syrom v historickej budove syrovej váhy zo 17. storočia.
Hádam nemôže pršať naveky. Ozýva sa Lucia, že sú pri Edamskom Groote Kerk. Asi po hodine sme sa konečne našli. Ešte chvíľu sa ako vtáčence tlačíme pod balustrádou. Keď dážď trocha poľaví, rozhodneme sa vyštartovať ďalej, nemôžeme tu predsa stáť večne. Vyberáme sa smerom na Zedde a cez Monnickendaam a Broek in waterland. Než dôjdeme do Amsterdamu súťažime v rýchlosti s loďou plávajúcou v grachte. Lodička pláva pozdĺž cyklistického chodníka asi tak 20-tkou. Takže vyhrávame. Vďaka násypom na brehoch kanála, vodu v grachte nie je vidieť. Zdá sa, ako kedy loď plávala poľom pšenice. Je to celkom komické. Loďka v prostred poľa.
Amsterdam.
Hausboaty. Sú všade naokolo. Veľa! Úplne všetky typy. Od takých, ktoré držia silou vôle, až po okázalý luxus na vode. Musí to byť zaujímavé, byvať na vode.
Vchádzame do centra. Kemp nachádzame pomerne jednoducho vďaka mape z internetu a pomoci domorodcov. Orientačné hry pri hľadaní kempov začínajú niesť ovocie. Amsterdamský mestský kemp je obrovský a plný ľudí. Ľudí, ktorí do Amsterdamu prišli za tým, za čím sa do Amsterdamu zvyčajne chodí. Za všetko hovorila cez lúčku vyšlapaná cestička k najbližšiemu Coffee Shopu, po ktorej ako mravčekovia hore a dole cupitali z kempu do šopu a naspäť ľudkovia. Nad kempom sa vzášal voňavý obláčik. Welcome in Amsterdam.
Objednávame si chatku. Zhadzujeme tašky a na bicykloch na ľahko sa vyberáme do mesta.
