Deň 11.:
V centre je veľa ľudí, hustá doprava a zmätok. Život a cvrkot. Úžasné. Ibaže je to tak trochu šok po dvoch týždňoch strávených na vidieku v poliach medzi kravičkami. V infocentre na hlavnej stanici si kupujeme 24 hodinový turistický lístok. Zajtra plánujeme nechať bicykle v kempe a túlať sa mestom po vlastných. Ešte trocha prejazdíme mesto. Nakúpime potraviny a vraciame sa do kempu. V chatke je smrad ako keby sa tam usadil dobre zavedený bezdomovec. Po krátkom prieskume zisťujeme, že zdrojom smradu je dušanov uterák, ktorý Dušan deň predtým zbalil nedoschnutý do batožiny. Uterák bol vyhostený na šnúru za chatku, aby plašil prípadného zlodeja. Dušan dostal milosť, on až tak nesmrdí. Potom už iba vegetíme, až kým sa nezvečerí. Noci v amsterdamskom kempe bývajú veselé, stačí sa iba prejsť pomedzi stany ... ani vlastné fajčivo netreba.
Deň 12.:
Amsterdam
Ráno sa nad ospalým kempom zazubilo unavené slniečko a prebralo mátohy. Do mesta sa vyberáme pešo, bicykle nechávame v chatičke. Celý deň sa túlame Amsterdamom.
.
.
.
.
.
Hráme našu obľúbenú hru "strať sa v cudzom meste", ktorá spočíva v odvezení sa náhodným spojom mestskej dopravy na konečnú a následné objavovanie pospolitého života. Okrem iného nachádzame neskutočnú galériu, v ktorej moje srdce nábytkára plesá. Toľko dizajnových haluzí som pokope hádam ešte v živote nevidela. Veľká škoda, že sme v Holandsku na bajkoch, takže tá obrovská ročenka Droog Galery musí zostať z praktických dôvodov v galérii. Škoda. Túlame sa blšákom, ktorom sa dá kúpiť úplne všetko. Všetko, čo Vám len napadne.
.
Deň ubehne rýchlo, jeden by neveril. Pomaly sa pretúlame až k večeru.
Deň 13.:
Ráno vyrážame z kempu smerom na centrum a potom ďalej na juhovýchod. Bye bye Amsterdam. Prechádzame sídliskom na okraji mesta. Štandardné betónové paneláky, akorát stromov je tu o čosi viacej. Paneláčiky sú čoraz škaredšie. 'Tu by sa squatovalo', napadá mi. Teraz už paneláky nemajú ani okná. A potom! Ty, kokso!!! Ďalší panelák je strhnutý úplne celý. Oni demontujú sídlisko! Prechádzame sutinami. O niečo ďalej už vyrastá nové sídlisko. Zasa trocha blúdime. Systému obchádzok s označeniami ABCDEF nemôže rozumieť nikto. Zjavne sme museli minúť tabuľu s vysvetlivkami. Cyklicky vraciame na to isté miesto. Druhý krát ... a tretí krát... Pri štvrtom prejazde tou istou križovatou si nechávame si vysvetliť cestu na benzínke a konečne sa odcykľujeme. Dnes našťastie nepotrebujeme nič stihnúť, preto nie je nervozita taká hmatateľná ako pred pár dňami v IJMuiden. Míňame Diemen, Muiden (tentokrát bez zlovestného IJ). Počasie je celkom pekné. Okrem toho silného protivetra. Pomaly nám odchádzajú rôzne kolená. Predsa len ... počet dní v sedle bicykla ... ani ten vek už nie je, čo kedysi. Vchádzame do Naardenu. Dušan sa od začiatku našej výpravy priebežne aspoň raz denne uistiťoval, či skutočne pôjdeme do Naardenu. Buď jeho túžba konečne vyslyšaná! Stará časť Naardenu je hviezdicová pevnosť podobná ako napríklad naše Nové Zámky. Malé malebné mestečko.
.
Valónska kaplnka, miesto posledného odpočinku J.A. Komenského, je pre rekonštukciu zatvorená. Správca je strašne sklamaný. "Veď je to aj na našej stránke, že kaplnka bude v auguste zatvorená." No áno. Pred našim odchodom sme na internete kontrolovali kde čo, ale toto nie. Ale pretože sme Slováci, a to znamená takmer rodáci veľkého učiteľa národov, nakoniec nás správca prevedie napriek rekonštrukcii. Dostáva sa nám exkluzívnej exkurzie.
.
Po vzdaní úcty učiteľovi národov si v potravinách u Alberta Heijna kupujeme syr, zeleninu a chlieb. Obed si dávame v tieni pri Groote Kerk. Strážení prísnym pohľadom Jána Ámosa . Poobede pokračujeme smerom na Bussum a ďalej cez Hilversum - holandské mediálne centrum. Míňame Hollandsche Rading a Maartensdijk. Zasa vysoké modré holandské nebo, šľahačkové obláčiky, šíre polia a kravky. Vyzerá to tu ako keby sme sa odrazu ocitli v Monetovom obraze. Popri ceste sa pasú obrovské biele kravy. Škoda, že sa nedajú vyfotiť tak, aby bola na fotke nejaká mierka pre porovnanie. Tie kravy sú fakt gigantické. Pokúšam sa Dušana presvedčiť, aby sa išiel ku krave postaviť. Vysmial ma, že ani za ... . Hmm, nič nie je ochotný urobiť v záujme reportáže. Nechávame teda megakravy megakravami.
Pokračujeme cez Westbroek, Nieuve Wetering a Groeneran. Pomaly sa blížime do Utrechtu. Toto je pre zmenu môj cieľ. Utrecht bol miestom pôsobenia holandského architekta Gerrita Rietvelda. Mojej dizajnerskej lásky! Chcem vidieť Schrader - Schröder Huis. Mesto je pomerne veľké, tak sa v duchu dopredu snažím vyrovnať s alternatívou, že bude ďaleko a nepôjdeme ho pozrieť. Alebo, že ho nenájdeme. Veľmi sa mi nedarí. V predstihu som z toho sklamaná. Dnes máme celkom šťastie. Kemp je v tej časti mesta, do ktorej smerom od Naardenu vchádzame. Nachádzame ho nezvyklo rýchlo. Alebo za to môže každodenný tréning v hľadaní ubytovania? Hurá! Od samého šťastia tentokrát defekt dostávam ja. V kempe zisťujem, že Schröder Huis je relatívne blízko. Všetci sú už unavení. Rozkladáme stan. Chalani mi opravujú defekt. Lucia sa necíti dobre. Na hlavnú stanicu kúpiť lístky do Duisburgu a pohľadať toho Rietvelda sa napokom vyberáme iba traja. Podľa mapky, z kempu sme Schröder Huis nenašli. Pýtame sa miestnych. Bez úspechu . Predsa len to nenájdeme? Túto budovu túžim vidieť asi od 15. Nakoniec nám radí starší pán. "Jasné, veď je to tu za rohom." Takže nakoniec sme ho našli. Stojím pred budovou, ktorú poznám zo všetkých tých kníh o umení. Je to zváštny pocit. Som fascinovaná. Domčúrik je dokonalý, ale strašne maličkýýýý. Neskutočné! Je to úžasné vidieť niečo, čo človek pozná iba z knižiek.
.
Som spokojná. Misia splnená! Teraz už môžeme ísť kúpiť tie lístky a niečo na večeru. Po návrate do kempu nám Lucia rozpráva, ako sa zoznámila so staršou pani, ktorá tu prázdninuje s vnučkou. Prvý krát pri stane. Druhý krát sa zoznámili v umývarkach. A po tretí krát opäť pri stane. Teta je trošku mimo realitu a veľa si toho nepamätá. O to viac sa chce družiť. Nakoniec sa pred ňou Lucia uteká schovať do stanu. Nemali by Holanďania prehodnotiť ako je to s tou ich trávou? Celú dobu ,kým sme boli preč, Lucia strávila zazipsovaná v stane schovaná pred družby chtivou susedou. Robíme si večeru a ideme spať. Ráno musíme skoro vstať, aby sme stíhali vlak do Duisburgu. Je to naša posledná noc v Holandsku.
