Sneží a ja zas uletene ako uletená z kukučieho hniezda vystrčím každú chvíľu jazyk a nechám si jednu roztopiť na jazyku.
Sneží a ja si zas kúpim úplne inú a s úplne väčším brmbolcom úlne šialenú čiapku a úplne otvorím ďalšiu sezónu.
Sneží a ja si zas budem v tichokrátkych myšlienkovoinaknevyplnených chvíľach predstavovať, že som vo fun-ku vyhrala desaťdňový zájazd do Francúzskych Álp all inclusive.
Sneží a moje všetky teplé a voňavé asociácie búdú mať škoricovo-klinčekovo vínnu mušku na ľavom líci.
Sneží a ja zas popod šálofúz schovám svoje nadšenie pred hrmotom nasnehfrflošov.
Sneží a ja si v ledabolourčených chvíľach poviem, že keď mi vločka prisadne môj nemalý červenooblečený nos, je to znamenie a naplno sa tajomne poznamenaná oddám dennosnivému očakávaniu.
Sneží ako vtedy, keď sa to stalo...
Sneží ako snežilo vtedy na lyžovačke pred sto a veľa rokmi. Boli sme spolu všetci sto a viac kamaráti, smiali sa o sto a viac šesť, boli sme slobodne šťastní a šťastne slobodní, v chatke sme bývali hlava na hlave a v hlavách vietor a práve tá nabližšie žitá chvíľa, všetci žolíci v rukáve, otvorená partia života každý jedeň deň. Kuchyňa tetušky domácej chutila výborne ako vtedy život, celý týždeň rozprávkovo snežilo a my blázni lyžovaví sme vrcholili každodenne na prašanom pokrytých kopcoch.
Sneží ako vtedy na lyžovačke, keď som musela vybehnúť z chalúpky do veľkého záveja a vykričať mu svoje šťastie a spolu sme sa blaživo topili. Napísal mi správu, boli sme spolu len 2 dni, kým som odišla lyžovať, no bolo to TO. Napísal mi, že Ľúbim Ťa, len tak z čista jasna. Mala som pocit, že svet konečne dorazil aj k mojím nohám. Dozblbnutia zaľúbenosť som burácavo distribuovala nadšene do priestoru s tetovaním Forever v srdci. Odsťahovala som sa do Za vodou – Navždy šťastná zeme.
Sneží a ja neviem ten obrázok, pocit, odkaz, správu, tú krajinu, to všetko nájsť. Zobúdzam sa a nechápem kde som. Otvorím pas a tam pečiatka Koniec! Vitajte! Prajeme rýchly a čo najmenej bolestný pocit!
Sneží a ja chcem veriť, že milióny vločiek mi na okno mojej duše namaľujú nový príbeh ako v Perinbabe.
Sneží a ja chcem veriť, chcem sa nechať presvedčiť miliónmi alebo aj jednou vločkou, že nasneží vždy znova a znova a zas to bude krásne a dokonalé.
Sneží a ja rozvoním kuchyňu škoricovoklinčekovovínnym príbehom, ktorý začína slovami „Kde bolo, tam bolo, kde bola soľ drahšia ako zlato a láska mocnejšia ako filozofia, tam žilo dievčatko závislé od lásky a žilo aj šťastne, lebo ...ale láska bola vzácna a zraniteľná a...a ona sa usmiala...a...a...Všetko bude dobré sto a viac rokov...“Príbeh sa rozletí ako sto a viac vločiek tam za oknom a ja ho budem vločku po vločke znovu skladať...
Sneží a TO ma urobila zrnkošťastnou...
