Michala Hudecová
Píšte všetci svojím perom, krajšej farby nebude...
Davy volali ‘Nie!’. Zástupy môjho Ja volali presvedčivo ‘Áno!'
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Pomaličky sa zakráda do voňavého ticha presýteného myšlienkou. 33xrok a stále je občas mladá. Hudbu musí, rada posedí s Wildom a ostatnými. Plakala pri Breaking the waves. Keď sneží spomalí. Neodolá dobrému pivu. Keď bežať tak dlho a ďaleko... Zoznam autorových rubrík: Myshlím, Čítam-Cítim-Žijem, Virturtuálne rozhovory, Vypadnuté z denníka, Z okna oproti, Nezaradené
Myshlím
Michala Hudecová
Keď je to jednoducho príjemné...
Predtým ako som Ťa stretla, bola som melancholické blues a óda na radosť zároveň. Nosila som si so sebou padák a kotvu, len tak pre istotu. Pútnik s cieľom nájsť to, čo je to, čo hľadám...Záznam v mojom denníku 11/2001 pred ´MY´ vravel:
Michala Hudecová
Ja len chcem, aby to bolo príjemné...
Bolo to akoby strašne dávno. Pred pár rokmi, deň pre Vianocami sme mali prvé rande. Priniesol mi horalku, keby som náhodou tiež mala chuť. On mal...
Michala Hudecová
Ja, Albert a hviezdy...
Nakoniec som s ním išla. Tak som to cítila. Cítila som, že musím....
Michala Hudecová
Konečne na pláži...
Opäť som pri sebe. Neprehliadnuteľne. Už to muselo prísť. Všetko tomu nasvedčovalo. Neskutočný hlad...
Michala Hudecová
Four things - Štyri veci
Ako malí sme sa často hrávali “telefón”. Na pohľad nudesná hra ale ja som bola nadšenec…Vždy sa popri niečo odohrávalo. Bola to zábava. Je predsa nemožné, aby z toľkých telefonujúcich hláv nevzišlo niečo kreatívne alebo aspoň haluz. A teda smiech…Tak mi bolo pošuškané a tak odovzdávam aj napríklad od MS, snáď to príliš neskomolím a na konci nevzíde úplne iné slovo. A nech…
Michala Hudecová
Bob Marley to vedel skôr....
Prekročím tu čiaru. Zas zajtra. Zas to chcem musieť urobiť. Musím to chcieť. Viem, musím to a chcem...Tak, môžeme ďalej, poďte spievať so mnou...Na na na na na na na na na na na nau! Na na na na na na na na na na nau! Na na na na na na na na na na nau! Na na na na na na na na na na nau!.....
Michala Hudecová
Fragmenty slobody zo života otrokyne
Postavím si z prázdnych plechoviek namiesto slov pyramídu a kopnem. Neprecítim ich bezmocné pády. S rezervovaným pochopením si povzdychnem nad ich nedôslednou slabosťou a nepravidelne častou neschopnosťou plniť si poslanie....
Michala Hudecová
Realita verzus virtualita
Nevyplnené útržky dňa (kde tu minútka hop) vypĺňam pohadzovaním oka na popísané stránky SME. Prvá stránka, rýchly vhlt, čo ma čaká a neminie. Druhá a tretia – nevkusne kúsavá realita. Ach. A po prečítaní článku na prvej a tretej, veď vy viete o čom hovorím, začínam virtuálny rozhovor s dvojročným synom, ktorý práve sníval poobednajší, určite adrenalínový sen. Zatiaľ je zodpovedný len za veci ako dobre načasované upozornenie nočníkovej donášky až do zodpovedajúcich priestorov, distribúciu jogurtu len v dosahu vlastného trička, popísanie stien len po hranicu mojej príčetnosti a tak podobne. Vravím mu: „Dieťa moje najobľúbenejšie (jediné). Keď nalepíš ihriskovej Aničke do vlasov štyri žuvačky, hodíš kameň do susedovie Audi, rozdistribuuješ prášok na pranie rovomerne po celej izbičke vrátane perín a hračiek, spláchneš účet za elektrinu, pochováš chladničkové magnetky v kvetináči, maminé drobné z tajného vrecka spláchneš, presťahuješ obsah svojej izby do obývačky do poslednej ponožky, vtedy mi to URČITE POVEDZ aj keby padala omietka. Bez strachu pred sankciami a zábran. Nikdy mi neklam a nezatajuj, vymýšľaj si len z radosti a pôžitku z vlastnej fantázie. Len si pamätaj, ty najnezbednejš
Michala Hudecová
Vysypané z krabice alebo vtedy, keď hral Pink Floyd...
Viem, že niektoré veci sa nedajú pochopiť. Chápem...Viem, že niektoré veci sa nedajú vysvetliť. Rozumiem...Viem, že niektoré veci sa raz skončia. Viem...Prečo však končia veci, ktoré pri narodení boli odsúdené k doživotnému žitiu, to nepochopím nikdy...
Michala Hudecová
S mliekofúzom šmyk-sum-šmyk krokom...
Nie som veľký taktik, dnes som však nemohla inak...
Michala Hudecová
Sneží a ....
Sneží a ja si ráno na zastávke vydupem do pripraveného snehoplátna obrázok.
Michala Hudecová
Keď mi vejú vlasy...
Pre toho, koho bolí, je nádej v slove zajtra.Najhoršie však je, ak potom, keď je konečne zajtra, zistí zrazu, že je to len dnešok včerajška.*
Michala Hudecová
Šarkan, čo uletel Dylanovi...
„Nikdy nie sme natoľko dospelí, aby sme nemohli mať detské sny“...Vo chvíli, keď si neviem spomenúť, koho sú to slová, viem isto, koho je to pocit.
reklama
Michala Hudecová
Jesenná láska
Stála som tam sama. Nikto ho nevidel, len ja. Hneď som vedela, že tam bol len pre mňa. Čas sa zastavil. Na chvíľu. Na dlhý okamžik. Zastavili sa myšlienky a pocity, ustalo prežívanie, minulosť i budúcnosť prestali prečnievať.
Michala Hudecová
Keď už, tak poriadne!
Deň sa začal o 5 ako každý deň. No a? No dobre, tak ááá. Varím si, vzhľadom na veľmi čertovsky čerstvý zvyk, kávu. Naozajstnú, nie tú rozpúšťavú šťavu. Prvý glgík, a:SLANÁ!!! Taký šok sa ťažko opisuje slovami bez chuti. Potrebovala by som extra slané kúsky..
Michala Hudecová
Dnes SOM (a) BOLA v čajovni
Áno. Som človek rád čítajúci. Tak rôzne. Sú však chvíle, kedy sa nájdem čítaná.
Michala Hudecová
Opäť sme si zašportovali...
Bol to úspený špotrový víkend. V zdravom tele zdravý duch, v politickom tele puch. A preto aj Oni rozhodli sa prevetrať čo im ešte ostalo.
Michala Hudecová
Dnes večer vidno hviezdy...naozaj
Hojdám sa, točím sa, chvíľami sa úplne zamotávam a v jednej chvíli úplne vyletím z kolotoča…Aj.
