Skutočne naplno som si ju vychutnala, keď som si po skončení školy (bohužial „kečfatal“…nie všetky univerz-ity ponúkajú vesmír vedomostí, motivujúceho nadšenia pre“vec“ a otvorené horizonty sebarealizácie) hľadala naozajstnú prácu. Dovtedy som si len užívala lektotovanie v jazykovej škole plnej dokonale a nákazlivo motivovaných ľudí. Veď English is easy, Csaba is …proste prechádzka ružovou…Rôznokúskosvetové letné brigády plné skúseností, zážitkov a zárobkov „viazaných“ v ďaľších dobrodružstvách .
A potom prišiel naozajstný život. Ružová nestačila na príliš výrazný náskok skutočných farieb. Pred jazykovou devízou a neradostným statusom absolventa nápadne dominovalo odhodlanie, silná motivácie dať všetko na oplátku za parket pre tanec sebarealizácie.
Motivačné listy som písala vždy čerstvé. Motivačné pH kolísalo podľa relevantných okolností, no vždy vyjadrovalo vnútorné prostredie volajúce „otvorte dvere, vojdem sama a nebudete ľutovať.“
Tlačenka (ani tlačenka) mi nechutí, no nie preto mi ju nikto z mojho okolia neponúkol…
Ale kde je tá „kečka?“ Nie v gastronomických preferenciách ani necitlivosti na prostredie rL (realita). Jedna sa topí vo vodách ´absolvent-požadované skúsenosti na uchádzača´ (Tato Tato, keby tak netlačil, nebola by zo mňa taká poctivka a nejaké tie skúsenosti by som pozháňala, kamarátov mám dosť a fantázie aj v deravých vreckách stále na rozdávanie) a ďalšia v nepriamej úmere motivácie, otvorenosti všetkému novému, chcenia, skutočných vedomostí a túžby ísť stále ďalej (ach Tato Tato, recesia nerecesia, toho Lenina si si na tých dverách mohol odpustiť, stále ho tam máš a ja už som postihnutá nenávratne…a potrebujem novú policu na knihy, keď budeš mať čas…) pri matematike “úspešných“ a “neúspešných“.
Tak som sa na to Marketingové nedostala, Ona mala väčšie…zázemie, otec neprehliadnuteľne vplyvný (otec je otec a Tato je Tato, nemenila by som však…). Na rozdiel od Nej som v Jej veku namiesto super auta riešila život margarétkovo (áno-nie-áno-nie…áno-áno-áno) a pyšne ukazovala svoje ružové pehy, no po čase som jej mohla začať aj vykať, svoju lásku k margarétkam si nedám…!!! Na recepcii v proste úžasnej firme môj vysokoškolsky otlačený zadok nestratil vrtkú krivku, podaj prst a zožerú ťa (za málo peňazí) aj s ilúziami…
Ale bolo to úžasné osvietenstvo, úprimne neľutujem.
Bolo toho na striptíz ilúzii a úprimnosti oveľa viac, veď som “sedela“ pod HR Manager a nadšenci prichádzajúci na pohovory mi len zbytočne robili prievan, lebo všetko nie je vo hviezdach ale len v jednej z nich, volá sa Protekcia…Tera, česť práci a výnimkám...
A ešte bonus na koniec, test bol pozitívny…ale zákony sú na strane plodnosti, aspoň u mňa to vyšlo…Na popularite som stratila ale niekde som zas získala…To bruško bolo XXXXLLLL!!!:)
