Snažil sa zo seba vydolovať a zbytok presvedčiť, že chaotická povaha pravdy má jasnú podobu, že chaos je naša malicherná túžba po spravodlivosti. Jeho postoj k pravde, moci a hlavne k sebe samému bol tragicky chorý a preto toto zlyhanie funkcie...Zdá sa však, že funkcie nie životne dôležitej. Jeho teatrálny krik padnutého, pokoreného a samoľúbeho ega je už asi chronická diagnóza. Keď pád tak na padnuté hlavy. Nie schizofrénia osobnosti ale absencia.
Učinené za dosť spravoslivosti. Aspoň o slepačí krok. Zvetralá realita vysilená a sčasti apatická voči už dnes univerzálnym nevyhnutnostiam v ľudskej existencii, kde túžba po moci znamená pandémiu pokryvenia svedomia a ľudskosti, vysilene pripustila: „Možno raz.“
Aspoň jeden chorý zub vytrhnutý z neistej dutiny náchylnej na paradentózu. Kvalitu však určuje aj dedičná predispozícia, vyžaduje tiež poctivú hygienu a odolnosť voči sladkému uplácaniu maškrtného, ba až pažravého jazýčka.
A tak, holá! Rutinné prijímanie, i keď už dnes miestami, na základe skúsenosti, ležérne vnímanej skutočnosti je šialenstvo!Vnímať dnešnú skutočnosť ako univerzálnu prax je škodlivé. Podceniť a vydať ľudskú prirodzenosť za akýchkoľvek bojových podmienok sa neoplatí, lebo ak sa človek vytratí, nie je o čom.....
