Takže ´doľahnutá´ pomaly a nenútene spolu ďalej plyniem so smútkom a únavou a zdieľame smutnozvláštne únavné ticho...Znie to čiernočierne a pochmúrne ale je to naozaj len chvíľočka, malý okamih, ktorý sa stratí v každom rýchlejšom farebnejšom plynutí. Odvrátenie pohľadu, slovo, malý pohyb či vôňa a ste späť. Čo sa vlastne stalo?
Stalo sa to v nedeľu. Slnko, ľudia a ľuďom bolo krásne. Každému aspoň chvíľu. Pomaly a vláčne som seba i okolie preciťovala s malým 20-mesačným šidlom na ihrisku plnom detí. Je to taký ´košatý´ príbeh, ihrisko plné najrôznejších detí detí detí.
Odrazu ma prebudil prísny tón ´väčšieho´ chlapca (všetko čo už neciká a to druhé...priebežne stále a kdekoľvek je pre mňa väčšie dieťa), ktorý hrešil mojho krpca, lebo sa hral (maximálne minúta jedna činnosť, na výdrži pracujeme...) s jeho dovtedy opustenými hračkami. Pokojným hypnotizujúcim hlasom som mu vysvetlila, že svet je krajší ak sú ľudia krajši...(pri deťoch treba znieť naozaj vierohodne, neberte deťom princeznú a ilúzie minimálne do dvanástich rokov!). Neisto prisvedčil a trošku omráčene sa vrátil k pôvodnej hre.
Jeho kamarát, 4 roky myslím, ostal. A začal rozprávanie...Decká sú úžasní pedanti na detaily a nech ste akokoľvek cudzí, musíte počúvať pozorne až do konca a všetko chápať. Začal mi vážne vysvetľovať.
- Tam hore za tým múrikom sme našli s Maťom minule hada!
- Fíha! ..... - Aj my máme doma hada, volá sa Sírius!
- Fíha! (je veľmi dôležité sa aktívne zúčastňovať rozhovoru s deťmi)
- Mama ho nosí v kabelke.
- V kabelke! Vážne? - Áno, aby chytal Cigánov.
- Prosím?! - Chytá cigánov a potom ich žerie.
- Prečo žerie cigánov!?
- Lebo sú strašne zlíííí!
Mala som niekoľko možností. ´Zasvietiť lampu´. Povedať nový príbeh. Otvoriť okno dovnútra...Neviem prečo. Len som tam unavene a smutne ostala stáť a zavrela na chvíľu oči. Ani neviem kedy odbehol ten malý chlapec, ktorého mama má plnú kabelku veľkých príbehov. Nechcela som vidieť na koniec toho príbehu, bola som unavená. Veľmi unavená. Asi ako John Coffey, ako káva len napísané inak... ´Mama´...´Ano môj malý, ideme domov, už je neskoro. Už je neskoro....Je neskoro...??
P.S. Ale bola to naozaj krásna nedeľa, aha:
