Dnes sa na chvíľu zastavil čas a to dieťa zaspalo. Dnes som bola Veľká.
Mama.
Môj malý.
Držal si ma svojimi maličkými ručičkami, nechcel pustiť. Vieš, ja by som nešla, odkedy si prišiel, už som neodišla...od teba.
Tvoje telíčko bolo také horúce, len si sa ma držal a v jednej chvíli okolo preletel motýľ..Mama, mama, mama, šepkáš.
Keď som prvýkrát videla tvoje srdiečko, sestrička ich už videla tak veľa, ale ja nie, ja len to tvoje, naše...vypadla naša prvá slza a ja som padala...niekam veľmi hlboko...do hĺbky nekonečnej lásky a odpustenia...
Chcela som ti pomôcť, bol si taký slabý a nevedel si, prečo ti nie je lepšie aj keď ťa stále držím a spievam ti potichu, len tebe...Vždy si sa smial, lebo vieš, že neviem spievať ale tvárim sa, že to tak má byť...A ty si sa len smial a chcel ďalšie pesničky, lebo si vedel, že tie pesničky sú len tvoje....A ráno ti zaspievam zas, nové pesničky, lebo vieš, ja tie dnešné už nenájdem...vieš, že to neviem, ale aj tak, vieš, tak to má byť...
Možno zajtra už nebudeš taký horúci, otvoríš očká a budeš sa smiať, ty šidlo. Budeš chcieť ísť vždy opačným smerom, lebo sa pri tom tak nezmyselne jedujem. A ty vieš, že to hrám, tak mama, nekaz to a rozčerti sa ako to ty vieš...a potom ma zas chyť, ja sa rozosmejem a zas ťa mám, mama, ty sa mi vždy tak ľahko dáš...si také dieťa...
Držala som ťa a nevedela ako ti viac pomôcť. Sedela som, držal si sa ma a ja som ti fúkala do vlasov. Si ešte taký maličký, no ja som cítila, ako mi vravíš, mama, mama, len buď, buď pre mňa a dáš mi všetko...Vieš, nie vždy som mala pocit, že nestačí len byť, byť tu pre niekoho a cítiť naplnenie úplným odvovzdaním sa. Vždy som po tom túžila, odovdzať sa a pocítiť večnosť...v láske...Aj v tomto som už trošku veľká, nepadám slepo a bojím sa lietať vždy keď sa otvorí srdce a počujem Skoč. Alebo nie som až tak veľká, skočím a..... Pri tebe nie, skočila som a ty si ma naučil lietať...a nebáť sa. Môj anjiel.
Keď raz vyrastieš a ja ťa, lebo ťa veľmi, tak veľmi ľúbim, pustím...aby si letel sám, a ty poletíš, ďaleko a vysoko, viem to...A ty sa nebudeš báť. Aj ja ti poviem, že sa nebojím...A ty budeš vedieť, aká budem maličká a len ma chytíš a pobozkáš a povieš to svoje Ale mama...a zas ma dostaneš, moj malý...Ale ja už nie som malý...Si. Tak dobre mama, tak už pusť...
Ja viem, že keď ti na kolotoči budú tiecť slzičky šťastia a budeš letieť tak veľmi rýchlo, viem, že keď poletíš okolo, ja tam budem stáť, vždy tam budem stáť a ty mi zakývaš, lebo ja tam budem stáť...vždy...a ja sa usmejem.
A keď ti niekedy bude smutno a ty budeš zamotaný a zablúdiš v pavučine lásky a nič a nikto nebude dávať zmysel, prídeš ku mne a podáš mi ruku...lebo, nič nevrav, ja viem, počujem...tíško. A ty mi v tej chvíli uveríš, že raz pochopíš. Uveríš, že tam budeš, keď bude padať tvoja hviezda. Už sa nebudeš báť, báť sa neznáma a diaľky, lebo vieš, že tam vždy budem, budeš tak slobodný...
„Keby som za každú myšlienku na teba, moja láska, dostala kvet, navždy kráčam tou záhradou...“ (Claudia Ghandi)
Si najkrajší, lebo si môj. Lebo som tvoja mama. Lebo ťa ľúbim...
Ďakujem....
