Včera ´po sexe´ spustila sa lavína, možno nesúvisiacich a nesúvislých, myšlienok, úvah a súvah. Nie, nechystám sa zasvätiť vás do príbehu a aranžovať váš vkus tak, aby ste splynuli s jeho líniou. K samotnému seriálu iba ledabolo podhodím subjektívny vhľad: nie, príbeh nie je o sexe, nie je jeho pointou, ani len podšívkou. Margarita nie je o soli na okraji pohára...
Tuhľa spustilé rozpustilé úvahovo: Boli časy ´bláznivá-naivná-bezprostredná-spontánna-nenáročne náročná-tvrdohlavá-bezhlavá....JA´. Zmenilo sa všetko a vlastne všetko ostalo. Rieky plynú, koryro ostáva. Navždyveká modernosť prirodzenosti. Ako Levi's jeans. Nemožnosť znemodernenia.
Boli časy, keď som bola zdráhavá pri vážnych, presne zameraných otázkach vyžadujúcich názor – konkrétny, dvojnohý, prehľadne neprehliadnuteľný – môj.
Zamatovo príjemné pohodlné plynutie vyrušené otázkami „Čo si myslíš? Čo máš rada? Čo sa ti páči?“ To však nie je konečná. Konečná priateľstva, lásky, dôvery, blízkosti či spriazdnenosti. Áno, bolo pre mňa často ľahšie nebyť vystavená týmto otázkam. No keď už, nebála som sa názor, obľubu či sympatiu vypustiť zo zóny ohrozenia všeobecnej sympatie. Obľúbenosť nikdy nebude vyrovnaným súperom prirodzenosti. Prirodzenosť – najväčšia cnosť. Skôr to bolo v strachu. Strachu z rozčarovania zo skutočnosti, že odlišnosť rozdeľuje a ujedá z krásy. Strachu z názorovej ješitnosti a vzpupnosti vlastného vkusu. Strachu z odsúdenia odlišnosti.
Nebyť vystavená a ostať skutočná a pravdivá si však nevybíja zuby. Vždy som povedala moju skutočnosť. Jej prezentáciu som však nevyhľadávala...Dnes som však už veľká. Nebojím sa vystavenia. Nerozmýšľam o tom. Plyniem. Dokonca sa nájdem hľadajúca názorové “prezentačky“, prinášajúce balzamivé uvoľnenie, precítenie môjho Ja. Konformita je kalamita. Pre individualitu a krásu pestrofarebnosti mozaiky sveta. Krásu v človeku.
Uvedomila som si, bolo to veľmi príjemné, že sa nebojím nechať si do seba nahliadnuť– cez názory, myšlienky, sny, túžby, hudbu, knihy, filmy, ľudí, lásky a nelásky...Nebojím sa povrchného odsúdenia a dvojfarebného zaradenia.
Je príjemné nebáť sa vyzliecť. Až na kožu. Nezmiznúť v obave “Čo si pomyslia Oni?“
Príjemne ´neznesiteľná ľahkosť bytia´. Bytia sebou samým.
A tak: mám rada Sex v meste. Som zaujatá proti SMERovaniu. Mám rada (aj) The Cure a Pearl Jam, aj keď už som Veľká. Odpustím prchkú prehnanosť. Neodpustím presiaknutú zákernosť...Je toho veľa. A predsa sa to zmestí do vety: Mám názor, mám ´svoje lásky´, nebojím sa o ne a nebojím sa s nimi. Nebojím sa o seba v nich. Rada vám otvorím a prevediem vás: tu bývam, to som Ja.
