Aj teraz jedna tuláčka utekala. Vidím ťa, malá. Kam uteká? Je to krásne, možno nevie, ale je nádherná ako si len tak beží...niekam...
Závidím jej. Odvážne ľahkovážnej bojovníčke. Nie, nikdy ma nepočká. Ľúbi svoju slobodu a nedostupnosť.
Túžba po dotyku na chvíľu stačí. Naplní príjemným chvením očakávania, že raz ma počká a ja nebudem len túžiť...
Len na chvíľu nechaj ma si oddýchnuť
Len na chvíľu nechaj ma samú bez seba
Len na chvíľu nechaj ma sýtiť sa ťúžbou
...a potom ma zobuď z túžby po predsatve z môjho sna...
Šibalka malá, nebojíš sa? Možno sa bála, neviem. Na chvíľu zastala a potom sa rozbehla. Už je na druhej strane, ako skrásnela. Myslím, že dnes v noci nájde, bola príliš krásna...dnes.
Odrazu zmenila smer. Len tak. Vezmi ma so sebou, čierny chvostík. Vravíš, bojíš sa môjho strachu? Keď sa budem kĺzať plynutím času bez zovretia neistoty, počkáš...
Blúznim blúznim, je tak veľmi teplo...dnes.
Spustil sa kvílivý song
Minúta si pristúpila vlastnú pätu
Veta zabila bodku
Zatúlaná bezprostrednosť
Prostoreká nevýrečnosť
Kde som kde som.......k sebe a odseba
Hej, tuláčka, kam bežíš, len teraz ste sa stretli. Ty ho poznáš? Bláznite sa, akoby ste si už predtým niekedy šepkali...Už sa to stalo? Už ste si šepkali? Čo to robíš s tými fúzikmi? Aká si iná, bežíš tak krásne neslobodne a nepozeráš kam...Že cítiš kam?...Tá vôňa...Tak predsa...
A stretli sa Noc a Deň
A v bozku ich polnočného blúznenia
Nesmelo a odvážne vsunula Ona ruku do batôžku bez dna
Ozval sa nádherný šepot snov, nádejí, túžob a tajomstiev
A s úľavou vykročila za sebou v diaľ....
Počkaj ešte, čierna tuláčka, chcem ti povedať, že aj ja pôjdem...a budem sa blázniť...ako ty dnes s tvojou vôňou...Ale až za chvíľu...tak dnes ešte nie...dúfam, že zajtra...
No, ešte uvidím kedy..., pôvabná tuláčka...
A ďakujem...
