Po vreckách prepotrebné maličkosti a zrkadielka svojej prítomnosti, perá čerstvé od príbehov, horúce dlane od svojich pohladení ešte od rána, zatúlaný cukrík pre priateľa, ktorý musí sladké….
Každý vybral svoje kúsky z hĺbky svojho vrecka, položil doprostred stola, aby vznikla nádherne jedinečná mozaika s novým príbehom….
A okoloidúci len krútili hlavami, lebo nevedeli na čom sa smejeme…lebo tam kde stáli nebolo dobré svetlo a nemohli vidieť ten krásny obraz, ktorý ležal uprostred stola…
Boli SME tam vtedy spolu….:)))