Tak ako som sa snažievala na hodinách angličtiny na gymnáziu. Chcela som byť nedbanlivo a prirodzene najlepšia, intenzívne bezchybná. Čakania na túto hodinu písali lesk a biedu prestávky, stávala sa z nej lacno predajná kurtizána. Ale len pred angličtinou...tak veľmi som ju chcela.
Možem to skúsiť znovu.
Idem sa zas veľmi snažiť.
Nedbanlivo a ležérne budem podliehať Právetejtochvíli a spomienky a túžby odložím na prestávku.
Zavolal mi krásny človek, kiwovo prichutený njuzílender. Spojenie bolo nemotorne nevyvážené. On počul moje všetko a ja len čriepky, každú druhú chvíľku slov. A tak som vlastne rozumela len jeho smiech. I v každej druhej chvíli znel presvečivo a súvisle. Tak som sa tiež smiala, aby sme ostali obaja pod jednou témou. A spomienky rozkvitli. Londín, Amsterdam, pláže, koncerty, neuvážené dobrodružstvá a dobrodružné neuváženia, nové priateľstvá a priateľský smiech....
A Právetátochvíľa ostala smutne stáť, zanedbaná a nesmelo zraniteľná. Vedela, že nebude tou krásnou spomienkou. Cítila sa príliš obyčajná, horký čierny čaj pri jablčnom mušte.
Prišlo mi jej ľúto. Zobrala som jej plachú túžbu – naplnenie v jablkovej spomienke. Nechcem brať túžby Právetýmtochvíľam.
A tak, idem sa zas veľmi snažiť.
Ale...
Počas nočnej odysei, keď by mal byť každý bezpečne vo svojom náručí alebo v náručí lásky, keď nočné lampy nedýchavo načúvajú bozkom milencov a túlavé mačky obtierajú svoje kožúšky o romantiku noci...zas opúšťam Právetútochvíľu, ponáram tvár do havranej strapatej štice neznámej túžby. Plávajúc v belasom mori pohladím smiešnu nikdynienahú korytnačku, v tisícadvoch zrnkách piesku na ľavom lýtku prstom nakreslím žblnkavú melódiu a výdych mora jej vdýchne nádhernú slnečnicu do mašle tónov. A Právetátochvíľa opäť zasmúti. Pocit lacno predajnej kurtizány ju zabolí, odloží korálky pripravené na slávnosť snežienok, schúli sa pod vankúš, naivná a verná, trpezlivá Právetáochvíľa.
Zabolelo ma jej detské schúlenie a vernosť perlorodke, ktorú pevne zvierala v dlani. Tíško som sa prichúlila pod jej vankúš, skotúľala fialový srieň z jej čela so zatajenou vráskou a bez pohnutia pier jej šepla.
Idem sa zas veľmi snažiť moja malá tanečnica. Zhasneme tmu a vyberieme neodpustiteľne neopustiteľnú melódiu. Oblečieme sa do šepkavo priesvitného belasého hodvábu a ostatné chvíle nám budú závidieť našu jablkovú slobodu....
Prsty sa nám nesmelo dotkli a Právetátochvíľa mi uverila. Bála sa a bola nádherne podmanivo šťastná.
Postoj chvíľa nádherná, chcem ti byť v právetejtochvili verná...už počujem prvé tóny...
