Sú krásne tie rána, keď len tak z čista jasna bez príčiny, zhodíte pyžamo a už sa na vás oblečie...znesitelne dobrá nálada bez definície. Ráno rozvoňané túžbou, túžbou dať si niečo dobrej chuti a pribrať z toho 20 dkg smiechových oblín. Ísť tam niekde von, dať si podľa chuti, dať podľa chuti a večer padnúť do duchny tak akurátny.
Tak sa budím. ´Hviezdne nebo nado mnou...´ Vyfúknem si z bublifuku svoju detsky dokonalú a nemotornú bublinu, skočím dnu a poletujúc pripravím raňajky. Ešte nepraská no ja som príliš citlivá, aby som ju uchránila...Príliš nemotorne a slepo do nej a mňa v nej vrazíš a ja sa znovu rozplačem. Ach, už potisícikrát a ja som zas neprežila. Tak zajtra zas...“Musím predsa strpieť tu i tam húsenicu, ak sa chcem dočkať motýľa.“٭
Idem so synom na detské ihrisko. Mravenisko odrobiniek pre hladné senzory zmyslov na love - úletlove. Malý chlapci sa točia na kolotoči, stredobode ihriskového vesmíru. Roztáčajú ho čo najrýchlejšie, kričia a so smiechom svištiacim okolo rozžiarených tvárí odlietajú naokolo. Milujem ten detský bublavý smiech, chutí výborne ako malinová bublanina. Chlapci zas roztáčajú kolotoč, smejú sa a odlietajú a sú nekonečne slobodní a ja tak veľmi chápem ten ich pocit slobody, slobody nekonečnosti chvíle.
Na zahradě visela houpačka.
Čtyři provazy – sedačka – opěradlo.
Zpočátku jsem jen zvědavě chodil okolo
(zkoumajíc, co to asi je).
Pak mě na ni někdo posadil a rozhoupal.
Od té chvíle se houpačka stala středem mého života.
Stromy a náš dům a vůbec všechno
Se vznášelo
A já zavřel oči
A plaval vzduchem
Nekonečně
Svobodný. ٭٭
Ráno nasadnem na kolotoč, nechám sa roztočiť hneď prvým žmurknutím, budem smiešne smejúc sa odlietať, chytím náhodne chvíľu a budem jej nezbedne dýchať za ucho…až kým sa do mňa nezamiluje a ja do nej…Nesnaž sa mi do cesty postaviť hlúpu stenu, na ktorej si rozbijem nos a zas budem plakať. Nie ako dieťa, ako ja, keď raz vyrastiem…Prosím.Ja som raz, už neviem kedy a kde, videla most, cez ktorý sa dá prejsť…Tak prosím choď a hľadaj a nestavaj nezmyselné vetché prechody na jedno použitie…Most…
Stále na ihrisku. Ujovia v zelenom kosia trávu. Ten intezívny pocit ľúbivej romance, padám do akútneho zaľúbenia do vône čerstvo pokosenej trávy. Zas. “Smieš prosiť, vezmi ma celú, postúpaj mi na zmysly a ja ti aj tak neodpustím, že zajtra už neprídeš…Ale o rok ťa počkám a nastavím zmysly, aby si mi ich zas mohla tak intezívne a dôsledne postúpať…” Tak.
Stále na ihrisku. Synko si šmýka zadok o šmykľavú šmykľavku a dlhá chvíľa mi podáva pero. Nejakú haluz, nič vážne, len nech sa rýmuje…
Synchrónia chvíle túžby
Ladný súzvuk tiel
Nemusíš hneď vravieť Ľúbim
Stačí keď v tej chvíli smiem
Osloboď tú túžbu
Zavri oči, precíť hudbu
Ešte chvíľu, už sa brieždi
Nezmyje ti ráno hviezdy
Hviezdy z tvojho sna
Budú svietiť počas dňa
Ak sa nevzdáš melódie
Melódie dennosnivej…
Je čas obedovať…Zas prídeme. Na ihrisko…Ihrisko života. Dúfam, že si nezabudneme hračky, naplníme si vrecká túžbami ešte z raňajok, aby nám pri jazde na kolotoči mohli vypadávať z vreciek a smiešne svišťať okolo uší…a budeme ich naháňať a keď sa pritom potkneme o kameň, budeme súťažiť kto najkrajšie pristane…Ja ako vždy – ako Žížala…
Daj pozor kam stúpaš, prosím…minule si ma zas prišľapol…vravel si, že už dáš pozor a vidíš…Tak zas daj, prosím…
Tak zas niekedy na ihrisku, doneste sa kedykoľvek, asi tam budem…
Mysh
*Antoine de Sain-Exupery
**Daniel Raus: Větrné mlýny
