Možno to bolo pripomenutie starých čias, alebo jednoducho len spoznanie niečoho exotického. Vybral som sa vybaviť víza na kubánsku ambasádu v Bratislave. Tu musím poďakovať za ochotu a pracovníčok ambasády, ako aj pána veľvyslanca za ochotu a rýchle vybavenie. Hotely a všetko s tým spojené som vybavoval cez net. Pozrel som si hodnotenia a riskol návštevu pre mňa neznámej Kuby.

Kto sa odnaučil čakať, nech tam radšej necestuje. Kuba nás privítala trojhodinovým čakaním na vstup. Bolo to však jedno. Na letiskách som čakal aj dlhšie. Na letisku si nás odfotili nás a zaznamenali si náš príchod. Tým sa začalo naše dobrodružstvo. Znova čakať na zmenu eur na konvertibilné CUC. Približný kurz cca 1 CUC = 1 USD.

S ich oficiálnou menou sme sa nestretli. Ubytovaní sme boli v novej časti Havany. Kto chce naozaj zažiť absolútnu toleranciu farieb pleti, nech navštívi Kubu. V prvých dňoch mierne obavy a potom už absolútna akceptácia kultúry a zriadenia. Nádherné staré budovy vystavané v koloniálnom štýle. Ak by bola Havana kompletne zrekonštruovaná, určite by patrila medzi najkrajšie mestá sveta. Zatiaľ je to také škaredé káčatko.

Varadero
Múzeum áut nemusíte navštevovať, stačí vám postáť na niektorej z hlavných ciest a veteránov tam uvidíte toľko, čo nikde inde na svete.

Námestie Revolúcie
Povinnú šou Tropicana a daiquiri sme absolvovali v Hemigwayovom štýle. Taxíky síce drahé pre nás turistov, ale čo už, musia z niekoho žiť.


Hemingwayovo observatórium
Po troch dňoch v Havane sme zamierili do Varadera. Toto výslovne turistické centrum nás ani neprekvapilo, ani nesklamalo. Nie sme nároční turisti a s ubytovaním a aj so stravou sme boli vcelku spokojní. S čím sme určite neboli spokojní, boli arogantní mladí kanadskí turisti, ktorí sa venovali maximálne tak drinkom a nadmieru hlučnej zábave. Kubánci boli úžasní usmiati ľudia s nádhernými črtami. Jednoducho bolo vidno zmes génov, ktoré sa tu premiešali. Voda v mori výborná a plno mušlí. Pre mňa - nadšeného zberateľa mušlí to bol raj. Jedno je však pravda, Varadero nie je Kuba. Množstvo spomienok či dojmov. Negatívne? Vôbec. Skôr také nejaké iné. Všadeprítomný Che, rum alebo dutníky. Najznámejší Kordov portrét Che Guevaru som si doniesol aj ja na tričku. Jednoducho sa nedalo. Ostatné už skôr vo fotografiách.



Ukážka veteránov
Zopár rád. Taxík z letiska do Havany stojí 25 CUC. Meniť peniaze sa oplatí hlavne v bankách, len si dajte pozor, aby ste niekoho nepredbehli. Doprava medzi mestami je zabezpečená kvalitnými autobusmi. Do Varadera sme platili 10 CUC. Oplatí sa zaregistrovať a vybaviť si lístok priamo na stanici zopár dní skôr. Môže sa vám stať, že sa do autobusu nedostanete. Taxíky začnite zjednávať a dohodnite si cenu dopredu. V Havane sa vám oplatí aj celodenný turistický lístok na jednotlivé linky. Za pár CUC máte vyhliadku aj s komentárom, alebo návštevu krásnych pláží pri Havane. Na Tropicanu si pripravte cca 70 €. Liter rumu vyjde na 5 CUC a voda v obchodných domoch od 0,6 do 1,5 CUC. Jedlo v reštauráciách je drahšie, ako by sme predpokladali, ceny sa pohybujú od 5 do 20 CUC. Drahá je hlavne voda či pivo. Stačí vám zájsť niekde do miestneho občerstvenia a máte pizzu za 15 CUC. No a nakoniec si nezabudnite si nechať 25 CUC ako "odletové".



Interiér Hemigwayovej vily

Havana - bulvár Malecón

Pelikány na pláži

Zašlá krása starej Havany