Nevadí, že naši občania už nemajú kam uťahovať dierky na opaskoch. Len nech sa Gréci, Belgičania, Taliani, Íri, Španieli, Portugalci atď. napapkajú. Nedajbože by im klesla životná úroveň, ak by začali šetriť. Mám pre nich jeden recept. Nech si všetko znížia o 50 %. Od dôchodkov cez podpory až po platy štátnych zamestnancov. Budú mať ešte stále vyššie príjmy ako máme my. V jednom projekte sa ma kolega z Nemecka opýtal, koľko v tomto projekte platia mne. Bola to 1/5 jeho platu za tú istú činnosť. To už len pokrútil hlavou a pozval ma na pivo, kde sme rozoberali, ako to my na Slovensku vôbec zvládame. Ceny máme približne rovnaké, potraviny a pohonné látky dokonca drahšie. My sme takí šporovliví. Nemám nič proti, ak si niekto na seba zarobí svojou produktivitou, ale čo je už veľa, toho je dosť. Budem parafrázovať Elán – všetci kričia, nepožičiam, najprv nám vždy vráť. Stará pravda.
Či už naši poslanci alebo Európske frakcie, stále sa len naťahujú. To im ide. Oni sú zabezpečení. Niekedy si myslím, že celá táto politika je len hra. Hra, kde je vopred jasný víťaz – politik. Kedysi otec môjho kamaráta povedal, že radšej stúpi do ho..a ako do politiky. V tomto mu budem oponovať. pretože ďalšie ľudové príslovie vraví, že múdrejší ustúpi. Ak všetci múdri budú donekonečna ustupovať, potom tu budeme mať čo?
O čo asi ide takému politikovi? Najprv si musí nájsť svojho protivníka, na ktorého bude neskôr kydať. Najlepšie, ak je to jeho bývalý kamarát či spolupracovník. Potom si vyberie populistické témy a bude sľubovať, že všetko vyrieši. Ak náhodou nevyrieši. Vždy má v zálohe eso. Nebol dostatok času na vykonanie všetkých sľubov, chcelo by to ešte jedno volebné obdobie, potom druhé, tretie... A máme tu politických dinosaurov.
Nevadí im, že právo je už v koncoch a ľudia sa už boja aj ozvať. Ak sa ozvú a doložia aj dôkazy. Nastane dlhé ticho – možno sa na to zabudne. Ak sa nezabudne, zmeníme zákony. Ak nezmeníme zákony, vyhodíme svojho kamaráta, ktorý to spôsobil na nejaké teplejšie miestečko, aby sa nepovedalo. Takých inštitúcií máme toľko, že keby ich zrušili a prerozdelili kompetencie, hneď by sme mali aj na zdravotníctvo a školstvo.
Rada Európy a Európsky parlament na tom nie je o nič lepšie. Tí majú toľko času na všetko, že budem aj dôchodca, kým dostanem nejakú odpoveď na kritiku parlamentu. Proste otvorená kritika politiky EÚ sa nenosí. Kvôli každému problému vzniká nejaká komisia. Stavím sa, že určite je aj nejaká, ktorá sa zaoberá výlučne toaletami. Ak nie, tak vznikne J. Pretože nie každému bude vyhovovať rozmer „kadibúdky“ a jemnosť toaletného papiera. Na každú blbosť vznikajú normatívy a nariadenia.
V súčasnosti, keď reálne začína potravinová kríza sa EÚ striktne drží normatívov osevných plôch, produkcie živočíšnej výroby a podobne. Ak je EÚ také demokratické a trhové, nech zruší tieto nariadenia a nech vyhrajú naozaj produktívni poľnohospodári. Teraz už dovážame toľko, že mi je z toho zle. Už nemáme pomaly vlastný cukor, soľ, ovocie a zeleninu.
EÚ natoľko spohodlnela a nevidí si ďalej od svojho nosa, že Čína nás prevalcovala. Dodáva nám už všetko. Až sa čudujem, čo to vlastne produkujeme a či nie sme už len takou čínskou kúpenou provinciou. To už naozaj nevie Európa robiť odevy, elektroniku atď.? To je tá kríza. Výroba sa presunula na východ a spotreba na západ, ktorý sa neustále východu – Ázii zadlžuje. USA je na pokraji krachu, kde minimálne 30% podnikových akcií vlastní Čína s Japonskom.
A naši politici sa hrajkajú. EÚ je na prahu krachu, ani ďalší balík peňazí nezachráni „miernu“ lenivosť juhu Európy. Na pohodlie sa zvyká veľmi dobre. A tak páni politici nás ďalej kŕmia svojimi zinscenovanými súbojmi, hádkami a kauzami. Novinári sa tešia, že znova majú o čom písať. Veď načo písať o nejakých vedcoch, umelcoch či odborníkoch. Stačí bulvár a škandály. Rímske „chlieb a hry“ tu platí dvojnásobne. Ľudia sa delia na modrých, ficovcov, slotovcov, zelených, obyčajných atď. Kamarát nepríde na meno kamarátovi, pretože náhodou spochybnil jeho politický vzor.
Súčasné politické strany mi pripadajú ako diktátorské segmenty politického systému. Všetci hlasujú rovnako ako povie náčelník. Sem tam sa nájde výnimka, ale tá sa okamžite stáva čiernou ovcou vo svojom stáde. Ak je toto demokracia, tak je asi načase, aby sa niečo udialo s týmto systémom. Myslím si, že demokracia je o hľadaní kompromisov a nie politických nepriateľov.
