Dobrovoľník je v mojom ponímaní neplatená činnosť na prospech spoločnosti. Pomáha v rozvoji spoločnosti, ale aj pri samotnom raste a zbieraní skúseností samotného dobrovoľníka. Pre mňa sú dobrovoľníci napríklad darcovia krvi, alebo hocijaký človek, ktorý pomôže nejakému deduškovi, invalidovi, mamičke len tak. To je zjednodušený pohľad.
Nie je pre mňa dobrovoľník ten, o ktorého sa skladá EÚ čiastkou takmer 700 € na mesiac. Sú to peniaze z daní občanov EÚ, preto to nie je určite zadarmo! Môžete argumentovať, že takýto názov dala tomu Európska únia, no zjavne sa pomýlila, tak ako mnohokrát. Bral by som názov takejto aktivity ako napríklad „Získavanie jazykových, sociálnych a pracovných zručností na medzinárodnej úrovni“. Možno trochu dlhý názov, ale vystihuje podstatu programu. Určite nie dobrovoľníctvo! Veď to je do očí bijúce, ak dobrovoľník dostáva vreckové a stravné. Zároveň má zaplatené cestovné a ubytovacie náklady!
Potom sú dobrovoľníci všetci – učitelia, lekári, dokonca aj politici so svojimi extra platmi. Naozaj sú? V niektorých povolaniach aj áno. Ide o princíp. Pravdepodobne bolo daným neformálnym učiacim sa povedané, že všetko je zadarmo! Je to absurdný omyl. Na všetko sme sa im poskladali a určite nemalou čiastkou. Pritom pracovná doba takéhoto EDS-kára je maximálne 6 hodín za deň a 5 dní v týždni. V tom má zahrnuté jazykové kurzy, aktivity a iné vymoženosti. Také ktoré si niektoré rodiny nemôžu dovoliť počas svojho celého života! Pretože aj keď pracujú obaja rodičia napríklad na východe republiky, dosahujú menší príjem ako tento takzvaný „dobrovoľník“.
Môžete potom takýmto ľuďom vysvetľovať, čo je to vlastne dobrovoľníctvo, keď okamžite budú žiadať financie! Pracujem tiež v treťom sektore a moji ľudia sú dobrovoľníci len do tej chvíle, pokiaľ nevyužívajú prostriedky EÚ, či už na cestovné, alebo niektoré aktivity. Potom sú to pre mňa účastníci neformálneho vzdelávania, alebo už aj priamo zamestnanci. Presne tak to aj berú.
Náplňou týchto „dobrovoľníkov“ je zvyčajne práca s mladými v centrách, alebo práca v už spomínaných kaviarňach, čajovniach a pod. Organizoval som aj detské tábory, aj pracujem s mládežou a môžete mi veriť, že na zaučenie praktikanta nepotrebujem pol roka. Buď má schopnosti a danosti na danú prácu, alebo si musí nájsť inú činnosť. No a na umývanie riadu a roznášanie kávy či čaju postačí aj deň. Čo sa potom vlastne naučia? Že vraj si založí podobný podnik či čajovňu na Slovensku. OK, budem rád a prídem na tú kávu. Ale nechcem prísť do zariadenia, ktoré dostali od mesta či obce. Chcem prísť do zariadenia, ktoré pracuje výlučne na privátnom princípe a má všetko vlastné vrátane dodržiavania hygienických noriem, účtovníctva atď., aj keď budú pracovať v neziskovej organizácii.
EÚ niektoré veci rieši chaoticky a netransparentne. Sama v projektoch žiada o toleranciu, ale zároveň vydáva kontroverzné rozhodnutia. Nemá ujasnenú terminológiu. Robí problémy a normy na krivé uhorky. Proste zaoberá sa mnohokrát nepodstatnými vecami, ktoré by vyriešil aj samotný trh. Niekedy mi to pripadá, že to robia len preto, aby vykázali určitú činnosť a presvedčili nás, že tie milióny, ktoré idú na zabezpečenie EÚ, EP, EK a ešte neviem čoho všetkého začínajúceho sa na E sú zaslúžené.
Už vydala toľko noriem, že sa v nich sama prestala orientovať. Kam sme sa to dostali, už vieme. Tak asi budeme podľa EÚ všetci dobrovoľníkmi a budeme prispievať tým najhorším dobrovoľníkom.
