Prvá v tomto slabom článku reťaze neúspechu je samotná spoločnosť. Z demokracie sa stáva pomaly, ale isto anarchia. Učiteľ už nemá žiadne páky na to, ako potrestať študenta za jeho drzosť. Skôr má obavy, že ak sa ozve, zosype sa na neho lavína – rodičia, riaditeľ, alebo aj samotný študent svojimi vyhrážkami.
Jeden či dvaja lajdáci v triede zničia učiteľovu snahu naučiť niečo aj tých žiakov, ktorí sa chcú učiť. Učiteľ je jednoducho bezmocný. Stratil akúkoľvek úctu spoločnosti. Stupidné reality šou a TV programy plné násilia, kde vzdelanie neznamená vôbec nič. Veď všetko nájdeme cez Google. Potrebujeme niečo preložiť? Google! A blbosť našej ružovej budúcnosti kvitne do absurdných rozmerov. Osôbky, ktoré to majú v hlavne celkom slušne vymleté, vyhrávajú tieto šou. Načo sa potom učiť? Stačí sa prihlásiť do reality šou, stať sa zlatokopkou alebo výpalníkom a je po probléme. Poprípade stačí mať tatka, ktorý všetko zariadi.
Druhí sú už spomínaní rodičia. Nemajú čas na svoje deti. So mnou sa mama učila a skúšala ma, či som pripravený na každú hodinu ešte na ZŠ. Chodil som do krúžkov na ĽŠU atď.. Teraz sa rodičia spoliehajú na školu ako na nejakú odkladaciu miestnosť, kde ich deti majú dozor a dostanú voľajaký papier po absolvovaní tohto vzdelávacieho či odkladacieho inštitútu. Načo je sa mu vlastne učiť. So štvorkami nejako prejde, poprípade zmaturuje v jeseni a na ďalší rok pôjde na vysokú! Štát to zaplatí, budeme mať doma inžiniera, magistra, veď maturita už nie je IN! O kvalitách sa už nedá hovoriť.
Tretím problém je študent, ktorý len využíva spomínanú demokraciu a systémy v nej. Veď načo sa vzdelávať, keď nemusím! Študent či žiak využíva demokraciu a vymoženosti spoločnosti až neprimerane. No my sme mu to umožnili, preto je potrebné hľadať vinu inde. A znovu sme pri špirále, kto to vlastne tvorí legislatívu? Áno, je to vláda a jednotlivé ministerstvá.
V tomto článku sa vyjadrujem len k problematickým študentom.
