Keď má pieseň vlastnú vôňu...

Ale dnes som naň dostala chuť. Na niečo supersladké. Hotový balzam na dušu hraničiaci až s pocitmi eufórie, dalo by sa povedať. No čo, sladké jednoducho milujem...
A milujem západ slnka. Pre niekoho rýchly proces, pre niekoho primerane dlhý... pre mňa krátky. Cez otvorené okno cítim vôňu jari... zmiešanú s vôňou medu... A s vôňou pesničiek od Queenu, ktoré mi hrajú z počítača.
Living on my own... 4 slová predsa nemôžu mať vôňu! A veruže majú. Letnú. Neviem aký dátum sa vtedy písal, ale viem, akú farbu malo zábradlie reštaurácie, kde sme sa cestou z kúpaliska zastavili. Červeno-žltú. Ako správny detský jedák, dala som si len hranolky. S kečupom. A tým sa začalo moje kečupové obdobie, ktoré nekompromisne zosadilo z trónu všadeprítomnú tatársku.

Ateliér duše, Malá smutná baletka... hoci som nevedela „o čom“, vyspevovala som si spolu s Marikou... Bola to moja prvá kazeta. (áno, to bol taký ten malý obdĺžnikovitý predmet, ktorý kedysi slúžil na zachytenie hudby) Sedela som v kuchyni, jedla v kakau rozmočené burizóny a sledovala, ako mama na balkóne vešia prádlo.

Heart-shaped Box... nevedela som, kto je Cobain, nevedela som, čo je Nirvana. Nerozumela som slovu Heart. Ale vždy keď túto pesničku hrali v telke, volala som maminu. Bola to „naša“ pesnička. Trocha nezvyčajná hitovka pre dve baby – mamu a jej malú dcérku, ale to sme neriešili. Proste sa nám páčila...

Anjelik môj (vtedy ešte) Darinky Rolincovej. Ďalekosiahla spomienka. Vybavujem si len vôňu. Akýchsi sladkých chrumiek. Uvedomujem si, že je to zrejme asociácia nehodná takej krásnej pesničky. Ale tie chrumky, ktoré ani len netuším ako sa volali a len matne si spomínam, že mali (ak si to už s niečim nepletiem) bielo-fialový obal, pre mňa znamenali veľa. Niežeby boli nejak extra nutrične vyvážené, pravdepodobne to bol len nejaký nízkorozpočtový brak. Ale asi pre mňa niečo znamenali, keď sa mi ich vôňa vryla do pamäti. A čo čert nechcel, práve v súvislosti s „Anjelikom mojim“

Wonderful life... nebyť teleshoppingu a ich (ako vždy) bezkonkurečnej a mimoriadne lákavej ponuky na set CD-čiek so starými ošúchanými pesničkami, možno by som sa nikdy nedozvedela, ako sa táto moja srdcovka volá a že jej interpretom je nejaký Black.
Vždy keď ju počujem, cítim vôňu Paríža. A pritom som tam nikdy nebola! Zvláštne. Úplne presne vidím tú zapadnutú parížsku uličku... a moje pomalé kroky po nej... Dlhé letné šaty vejú vo vánku spolu s mojimi vlasmi. Na očiach mám tmavé okuliare a s eleganciou pravej parížanky si pridŕžam široký klobúk. Kráčam naprieč západu slnka. Tá krásna žena som ja. Ale nepodobám sa na seba. Žeby de-javu z minulého života?! Hmm, ktovie...

Môže byť snehu po kolená... Môže byť 40 stupňov v tieni... Keď zaznie Ordinary world od Duran Duran, ja mám jeseň. Zavriem oči a vidím prázdne uličky vyľudneného mestečka... posiate žltým lístím... Slniečko snažiace sa vydať zo seba posledné lúče tepla. Akési post scriptum letným prázdninám. Cítim krásnu nostalgiu... za všetkým krásnym, čo bolo...

Hudbu jednoducho milujem! Nie sú to len slová... nie sú to len melódie... sú to kúsky mňa.