Miroslava Hutlasová
Medzi levmi
Výzva je ísť, zakúsiť a prežiť... zajódloval by pán Spirit.
© 1985, all rights reserved Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, SENTIMENTY (pre citlivé duše), SARKAZMY (pre mojich ľudí :), TAKÉ MOJE
Zoznam článkov blogera
Miroslava Hutlasová
Ako vyrastajú ministri
Znie to neuveriteľne, ale aj oni raz boli malí a milí. Ľudia ich dokonca mali radi - a tak omámení sladkou nevinnosťou skrytou pod rúškom infantility, neuvedomovali si, čo všetko môže z tých rozkošných stvorení časom vyrásť.
Miroslava Hutlasová
O zrkadle s pokriveným rámom
Už ma to nebaví. Labuť nikdy nedobehne poníka. Hoci má krásne biele krídla, nedokáže ich roztiahnuť a uletieť. A dosť! Zastavte ten kolotoč! Ten krásny a jedinečný svet plný ľudí, obyčajných ľudí a pseudohviezd.
Miroslava Hutlasová
Na čo myslíš?
Noc. Tmavá, tichá a horúca... Cez otvorené okno počuť cvrčka. Zasa má svoj monológ. Koľko je vlastne hodín? Načiahne ruku za čiernym mobilom. V tej tme ho takmer nevidieť, ale vie, kde ho má. Tam kde vždy – na nočnom stolíku hneď vedľa retiazky. Potom, ako sa ňou raz skoro priškrtila, navykla si ju pred spaním dávať dole.
Miroslava Hutlasová
Byť či nebyť... kúpeľným pacientom?!
... alebo 18-tka v kúpeľoch! (úryvok z retrospektívnej autobiografie) Kostička sa pekne zrástla – vyjavil RTG snímok pri poslednej kontrole... Každodenný prísun šumivého vápnika zjavne priniesol dlhoočakávaný efekt. Vraj „už len“ rozchodiť... A vzápätí pálčivá otázka : „Nechcete ísť do kúpeľov?“ Hmm...
Miroslava Hutlasová
Life is beautiful...
Návodov ako upiecť čerešňový koláč či ako používať DVD prehrávač je milión. Ale návod na život neexistuje... Nevadí!
Miroslava Hutlasová
Keď má pieseň vlastnú vôňu...
Typický aprílový podvečer. Sedím si vo svojej izbe, jem maslový chlieb s medom a pozorujem pomalý západ slnka. Vlastne, nie je to až taký typický podvečer. Chlieb s medom nejedávam až tak často...
Miroslava Hutlasová
Kto povedal, že to bude ľahké?!
Nikto sa ma nepýtal, či to vôbec chcem... Padli prvé pohľady, prvé úsmevy, slovo dalo slovo a už to išlo... Bez môjho vedomia či súhlasu, v jedno zasnežené novembrové popoludnie, priviedli ma na svet. Moc si z toho okamihu chvalabohu nepamätám, ale vraj som dosť hlasito protestovala. Lenže čo mi to bolo platné..?! Už som bola TU.
Miroslava Hutlasová
Nemocničné blues
Všetko sa to začalo rozsiahlou autogramiádou asi tucta papierov. Áno, uvedomujem si riziká spojené s týmto lukratívnym pobytom (od odcudzenia šperkov a iných cenností počnúc, až neprebudením sa z narkózy končiac.) Potom som absolvovala širokospektrálny vedomostný test o svojom rodokmeni. Krížikom som mala dosvedčiť, že žiaden z mojich (pra) stvoriteľov netrpel na nižšie uvedené diagnózy. Po vedomostnom teste prišiel na rad test odvahy. Jeden vpich striedal druhý a mladá slečna v zdravotníckom úbore nie a nie nájsť moju inkognito žilu. To však bol len začiatok
Miroslava Hutlasová
My sa Vám ozveme ...
Ste bez práce. Každý týždeň poctivo čítate schránkové noviny a s ceruzkou v ruke prechádzate inzerát za inzerátom v nádeji, že Vás konečne nejaká ponuka osloví. Len či oslovíte aj Vy ju...
