© 1985, all rights reserved Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, SENTIMENTY (pre citlivé duše), SARKAZMY (pre mojich ľudí :), TAKÉ MOJE
Už ma to nebaví. Labuť nikdy nedobehne poníka. Hoci má krásne biele krídla, nedokáže ich roztiahnuť a uletieť. A dosť! Zastavte ten kolotoč! Ten krásny a jedinečný svet plný ľudí, obyčajných ľudí a pseudohviezd.
Noc. Tmavá, tichá a horúca... Cez otvorené okno počuť cvrčka. Zasa má svoj monológ. Koľko je vlastne hodín? Načiahne ruku za čiernym mobilom. V tej tme ho takmer nevidieť, ale vie, kde ho má. Tam kde vždy – na nočnom stolíku hneď vedľa retiazky. Potom, ako sa ňou raz skoro priškrtila, navykla si ju pred spaním dávať dole.
Návodov ako upiecť čerešňový koláč či ako používať DVD prehrávač je milión. Ale návod na život neexistuje... Nevadí!
Typický aprílový podvečer. Sedím si vo svojej izbe, jem maslový chlieb s medom a pozorujem pomalý západ slnka. Vlastne, nie je to až taký typický podvečer. Chlieb s medom nejedávam až tak často...
Nikto sa ma nepýtal, či to vôbec chcem... Padli prvé pohľady, prvé úsmevy, slovo dalo slovo a už to išlo... Bez môjho vedomia či súhlasu, v jedno zasnežené novembrové popoludnie, priviedli ma na svet. Moc si z toho okamihu chvalabohu nepamätám, ale vraj som dosť hlasito protestovala. Lenže čo mi to bolo platné..?! Už som bola TU.
