Tri hodiny. Neskoré pitie kávy prejavuje svoj účinok. Hľadí do steny. Keby nebola taká tma, rátala by škvrny od rozmliaždených komárov. Komárov nenávidí. Nenávidí akýkoľvek hmyz. S výnimkou motýľov. Modrých. Lebo sú pekní a je ich málo. Nenávidí žltú farbu. Na šatách, autách, stenách... S výnimkou púpav. Z tých si kedysi rada robila venčeky a tancovala na lúke ako víla. Nenávidí leto a miluje jeseň. Nenávidí pondelky a miluje piatky. Nenávidí nočné košele. Miluje pyžamá. Ale je pekelne horúco. Takže má košeľu. Bielu. s infantilným mackom na hrudi.
Myšlienka sa pýta myšlienky : „Čo asi teraz robí?“ „No čo by robil, je štvrť na štyri. Spí.“
Obrátila sa na bok smerom k oknu a vytipovala si jednu hviezdu, na ktorú upriamila zrak. Rukou si podložila vankúš, ktorý deň za dňom stráca na objeme. Miluje vyťahovanie pierok. Už od detstva, hoci ju zato vždy hrešili. No ona dodnes nevie odolať, keď vidí trčiaci hrot z vankúšového spoja. A keď sa jej podarí vytiahnuť extra veľké pierko. Stále rovnako infantilná. Presne ako jej nočná košeľa.
Myšlienka si pomyslí : „Keby to tak vedel...“
Keby vedel, že vyťahuje z vankúšov pierka. Že si ich odloží na nočný stolík a v sekunde zabudne, že ich tam má. Natrasie paplón a pierko je preč. Zabúda. Zabúda zavrieť okná, keď prší. Zabúda vrátiť požičanú knihu. Reaguje až na druhú upomienku z knižnice, kde sa spomína súdna dohra. Našťastie tam až tak často nechodí. Miluje lúštiť krížovky. Nenávidí rímske čísla. Rímske čísla sa v krížovkách vyskytujú často. 50, 100, 500 = LCD. LCD = obrazovka. Takto si to zapamätá. Zapamätá si aj gnoz-poz. (Gnozeológia – poznanie, ontológia – bytie). Už si to nepomýli. Vždy sa vedela vynájsť. Alebo sa o to aspoň snažila.
Myšlienka sa pýta myšlienky : „Nespíš kvôli káve? Kvôli tomu šialenému teplu? Alebo kvôli nemu?“
„ ... “
Noc. Tmavá, tichá a horúca. Cez otvorené okno počuť cvrčka. Zasa má svoj monológ. Koľko je vlastne hodín? Zodvihne strapatú hlavu a pozrie na vežu. Blikajú tri. Toľko hodín a on čumí do tmy. V kockovaných boxerkách sa prehadzuje zo strany na stranu. Príšerné teplo! Nenávidí leto. Miluje jeseň. Nenávidí pondelky. Miluje piatky.
Myšlienka sa pýta myšlienky : „Čo asi teraz robí?“ „No čoby robila, je štvrť na štyri. Spí.“
Chcel by ju vidieť. Chcel by ju držať. Hladkať, bozkávať... Myšlienka si pomyslí : „Aj tak by ma nechcela...“
Je roztržitý. Príliš často používa slová ako „ty vole“ a „nepéruj ma“. Príliš často používa útok ako obranu. Príliš často používa gél a svoje obľúbené modré tričko s fajkou. V ňom totiž vyhral svoj prvý zápas. Infantilné. Pre jeho segru trápne. Preňho stimul hrdosti. Miluje futbal, nenávidí tenis. A zabúda. Tašku v šatni, mobil v práci, dokonca segrine narodky. DVDčka vracia až po vyhrážných telefonátoch svojich kamošov. Vždy sa z toho vykecá. Obhajoba, argumenty... Mohol byť z neho právnik. Keby sa mu chcelo učiť...
Myšlienka sa pýta myšlienky : „Ty vole, načo si chlastal tú kávu? Alebo to z toho tepla nemôžeš spať? Alebo kvôli nej?“
„ ... “
