
Ako červené oblaky hladia žlté pole... Modré motýle pretínajú oranžovú zmes týchto dvoch svetov... Akoby aj tento okamih, samučký, sám, mal vlastnú vôňu. Letnú...
Divé maky tancujú s margarétkami... Vietor im hrá do rytmu. Pieseň šantivú a predsa pomalú. Zatancuj si s nimi!
Buď lúčnym koníkom, tak voľným a slobodným... Skáč zo stebla na steblo... Jemne... Neublíž mu!
Buď krehkým motýľom... Roztiahni krídla a leť... Posaď sa na kvet a vdýchni mu život.
Buď dažďom... Zmy všetky hriechy sveta... a daj krásu lupeňom kvetu... Nech môže slnečný lúč pohladiť jeho pôvab.
Buď dúhou... Daj úsmev deťom a dušu oblohe.
Buď sám sebou... a vnímaj vôňu slnečníc...






