
Sedeli sme po večeri u priateľov. Veľký dubový kuchynský stôl, osem dospelákov, dve deti, jeden z nich Adam. Čas tiekol príjemne. Kreslila som deckám do starého zošita obrázky a horlivo som sa snažila vysvetliť dvojročnému Kubkovi, že naozaj neviem nakresliť biely citroen, ale že napríklad cválajúceho koňa by som zvládla. A ešte slona. A klauna. Ostali sme pri téme cirkus. To sa celkom páčilo aj Kubovi a nachvíľu zabudol na biely citroen.
A vtedy Adam zahlásil, že musím nakresliť aj hada. Lebo, keď oni boli pred pár dňami so školou v cirkuse, videli tam jedného obrovskééého.
"Naozaj? A aký veľký bol ten had?"
Adam s teatrálnym gestom zodvihol ruky a povedal: "Takéto mal stehná!"