zuzana hyravá
To, čo tu zostane
Bolo treba zabaviť Alžbetku, a tak som z poličky vytiahla veľký album so starými fotkami. Sadla som si k nej a ona svojimi detskými prstami otáčala stranu po strane. Alžbetka má sedem a niektoré obrázky v albume sú aj trikrát staršie. Preto občas zdvihla oči a pokrčila nos s otázkou: „Toto je kto?“„No hádaj!“ chvíľočku ju nechávam trápiť sa. Keď už dlhšie nevie na nič prísť, tak jej napoviem.„To faaakt?!“ rozosmiala sa takmer zakaždým. Alebo opäť pokrčila svoj noštek a málinko afektovane a málinko neveriacky na mňa zazrela: „tsssožeeee?“A zase smiech. Na účesoch, na šatách, na výrazoch.Keď už sme boli takmer na konci, odrazu vyhlásila: „stará mama so starkým sú tam najkrajší, oni sa vôbec nezmenili!“