Tešili sa z neho, vláčili na rukách, však na zemi by si zababral packy, nakúpili garderóbu ako pre Šeherezádu, a ťuťuli-muťuli, treba sa s tým štvornoháčom pochváliť aj pred kamarátmi. Dohodli si teda v meste kávičku.
Bolože to pišťania, jajkania, vzdychania, nadšeného rozplývania.
Veľkolepá výprava sa skončila s obrovským úspechom. Vyšťavené psíča si po únavnom dni hrdo viezli v aute domov. To malé chúďa sa zrazu začalo domáhať svojich základných práv, pretože príroda nepustí.
Zastali pri ceste hneď vedľa poľa.
Psíča celé natešené, že chvíľu môže používať vlastné nohy, rozbehlo sa pár metrov do poľa. Vybavilo si potrebu a šťastne si hopsalo v nizučkom poraste. Zrazu sa z ničoho nič nad poľom objavil tmavý tieň nasledovaný obrovskými krídlami a štyridsaťtisícové šteňa sa v okamihu sekundy vznieslo do výšky. S kratučkým zakňučaním sa z neho stala dosť luxusná večera pre nejakého chráneného dravca.
No, neviem, ja by som po tom už asi nevečerala...
