Včera volala suseda, že ráno príde kominár, či nechceme aj my vymiesť komín a P. vravel do telefónu, že áno, že už by sa zišlo. Zložil a ja som mu s prehnane vážnom tvárou pripomenula, aby si nezabudol otočiť gombíkom, keď kominára uvidí. So smiechom mi povedal, že som koza. Smiala som sa tiež.
Doobedu som naplnila práčku, nastavila program s predpieraním a pustila som sa do upratovania. Kvapky dopadávajúce na strešné okná robia intenzívne klop-klop-klop. Myslím pri tom na kominára. Predstavujem si ho ako kreslenú postavičku, čo len horko-ťažko udržuje rovnováhu na mokrej streche, ako sa tam kĺže a v poslednej chvíli sa zachytí a nespadne. Skutočný kominár zatiaľ nedorazil.
Teraz sedím v kresle a jem tmavú čokoládu, ktorá mi chuťou nápadne pripomína vianoce. Aj na vianočných alebo skôr novoročných pohľadniciach býva občas kominár. Vychudnutý, vysmiaty od ucha k uchu a s kocúrom v pätách. Nuž, kocúr by sa našiel, kominára však doteraz nikde.
Vonku ostávajú zábery toho nezávislého filmu takmer nezmenené. Kvapky intenzívne kreslia kruhy na hladinách mlák, vietor dáva do pohybu mohutné listy tekvíc a kominár práve prišiel o svoju hereckú príležitosť. Možno sa zľakol, že mu dážď zmyje ten pracne nanesený tmavý makeup. Alebo si počká na inú epizódu. Pokračovania sa predsa točia.
Včera volala suseda, že ráno príde kominár, či nechceme aj my vymiesť komín a P. vravel do telefónu, že áno, že už by sa zišlo...
