O štvrtej už zvonil zvonček od brány, presnosť, priatelia, smiech aj bozky na privítanie. Zrazu zmysluplnosť času a gentlemanské vtipkovanie na môj účet. A ja sa neurazím, len sa smejem, lebo mi to pripadá smiešne. Chcem sa hlbšie zamotať do hlúčika týchto ľudí, nech radosť preskočí aj na mňa.
Radosť sa dnes dívala cez dva páry detských očí. Matúška sa pokúšali uspať, ale on si len žmolil v ústočkách tie drobné pästičky a díval sa, díval na celý ten malý svet okolo seba. Roztomilosť.
Priniesli mi orchideu v črepníku a ja mám radosť, lebo práve dnes nadránom som uvažovala že si zaobstarám nejakú. Namyslený kvet, ktorému sa oddnes budem snažiť porozumieť.
Pijeme červené víno z vysokých pohárov, Côtes De Saint Mont, nálepka hand picked. Ja len tak na dno, lebo červené je ťažké, bolieva ma z neho hlava. Malá Sofi cmúľa korkovú zátku a chutí jej, nemá strach z ľudí a smeje sa. Iskrivosť. Ťahá za uši obrovitánskeho plyšového psa, strká mu pod nos zátku z vína, nech aj on má, nech ochutná. Toľko prajnosti!
Napnuté struny gitary, na pozadí spieva Coreen Bailey a rozhovory sú hladké ako sklo. Slivkový koláč s mandľami. Mám to rada. Presne takto.
Deti treba navečer okúpať, nakrémovať, prebaliť, nakojiť, uložiť. Milión činností. Už nemôžeme bezstarostne posedávať donekonečna, tak sa lúčime, že o pár týždňov znova, že čoskoro určite. Určite.
Umývam poháre, usmievam sa nad prúdom teplej vody, taniere, vidličky sklo. Treba vyprášiť deku, pozametať, poutierať.
Umývam aj seba, lebo trochu doľahla príjemná únava. Stekajúca voda je môj antistresor. Hnedý cukor a extrakty z kanadských javorov. To si natieram na kožu, nech sa cítim voňavo.
Dnes veľa esemesiek. Zajtra budem aj o tomto rozprávať. Že priateľstvo je jeden zo zázrakov...
