
Neviem, či je to len fenomén hlavného mesta, ale tunajší dôchodcovia milujú adrenalín. Lenže oni neskáču bungee, nerobia paraglyding, nekúpu sa so žralokmi ani nezlaňujú Grand Canyon. Majú oveľa lacnejšiu, aj keď o nič menej napínavú zábavku. Hádžu sa do cestnej premávky. Najlepšie je vyhliadnuť si nejakú veľmi frekventovanú troj až štvorprúdovku, napríklad v piatok popoludní, keď špička vrcholí. A potom už len vykročiť. Aby som nezabudla, a to je to najpodstatnejšie, mimo prechod, samozrejme!
A čím imobilnejší dôchodca, tým je to väčščia zábava. Neveriacky som stála a dívala sa na obarličkovaného deduška, ktorý si to šinul po strede Prievozskej a "riadil" premávku. Však čo, aspoň všetky okoloidúce autá otestujú svoje brzdné dráhy. A to som nezažila prvýkrát.
Budem možno cynická, ale v tejto chvíli mi je jedno, že ten človek ohrozuje sám seba. Naozaj na to zvysoka kašlem. Mňa vytáča jedna vec: Ak sa niečo stane, no koho triku bude celá zodpovednosť? Dôchodca je predsa už dávno dospelý človek. S výhovorkou senilita u mňa nepochodí, pretože ak naňho nejaké auto zatrúbi alebo zaflekuje nebezpečne blízko, hroziac svojou bakuľou vám ukáže kadečo a ešte aj niečo naviac. Do frasa, to aj mňa raz bude tak veľmi obťažovať prejsť sto metrov navyše ku prechodu?