Pred dvomi rokmi boli na stromoch povešané veľké farebné motýle, to si pamätám. Páčilo sa mi to, pomedzi farebné lístie, dvíhala som hlavu oproti nebu, otáčala som sa za nimi a potom som vošla cez sklenené dvere do úplne vymysleného sveta. Alica v ríši divov, Lewis Carroll, to by tak akurát sedelo.
Aj tento rok tak. Vždy sa cítim rovnako. Hore po schodoch, kde milé, milé tety už po šesťdesiatke predávajú vstupenky, pohľadnice, na ktoré dajú pečiatku a vravia, že to ak budeme chcieť prísť ešte raz. Druhý vstup bez platenia. Bez rozmýšľania vravím, že určite. Na jedenkrát je to príliš veľké sústo a mne to chutí po kúskoch a chcem si to vychutnať.
Pomaličky sa presúvam od obrázka k obrázku, vyžívam sa v detailoch, keď nemám pri sebe nikoho, rozprávam sa v duchu sama so sebou, že sa mi to páči, že je to celkom iný svet. Pastelky, akvarel, koláže, patchwork, rukopisy, čo dýchajú, čo rozprávajú, čo sa smejú.
Počkám, kým okolo prefrčí hlúčik trochu unudených školákov, ktorých tam nahnali v rámci výtvarnej výchovy. Zastavujú sa pri obrázkoch na bielom podklade, farebnosť zredukovaná na čiernu a ružovú.
- Aha T-Mobile!
- To je Superstar!
Toto vykrikujú a mne tá asociácia príde tragikomická a vytrháva ma z môjho euforického rozpoloženia, a tak si vravím, že toto nie, že veci chcem vnímať aj inak. A že to snáď raz budem môcť naučiť aj svoje dieťa. Možno potom prídeme domov, na dlážku rozprestrieme velikánsky papier a bude veľa farieb a nič sa nestane, ak sa nejaká vyleje, prečítam nahlas rozprávku, rozhovory budú nevyhnutné a otázky podstatné a v pozadí bude spievať Skye alebo aj Simon & Garfunkel a jeseň bude na to najvhodnejším obdobím. Budeme farbyvnímaví a radosť by mohla byť úprimne prítomná.
Dnes neprší tak, ako na obrázkoch, nie sú tu kaluže, čo rozpíjajú farbu, rozteká sa len slnečné svetlo v ostrom vzduchu. Po sklenenej streche výstavných priestorov cupitá holub. Počuť ho intenzívne, jeho tieň je v mliečnom skle smiešne skreslený a pripadá mi to zábavné, lebo sa to sem pristane k týmto obrázkom.
Choďte sa pozrieť...
