Potrebujem takú ulitu, škrupinu, opačný proces liahnutia, vravím si, teraz by to šlo. Očisťovacia kúra, prekrvenie najvnútornejšieho vnútra, potrebné pocity na zocelenie.
Cestou domov kráčam popri cintoríne a myslím na iný taký na severe. Najvzdialenejšia časť vyhradená pre židovské hroby, brezová alej, nemecky znejúce mená a šesťcípe hviezdy, nápisy v hebrejčine, ktoré nám raz niekto prekladal.
Len veľkí umierajú za presvedčenie. *
Niekedy sme tam fajčili eukalyptové cigarety, viedli dlhé rozhovory, čo neboli zbytočné, modlitby s intenzívnym amen alebo len mlčanie, pretože výhľad odtiaľ je omamný aj dnes a veľa slov ho zahatí.
Občas prílišná premúdrelosť, na ktorej by sme sa teraz veľmi smiali, zima na ruky, svetielka zapaľovačov.
Pocity, pocity...
Čítam Tarzského listy a je mi podobne v dnešnej večernej samote. Bojkotom zútulnená duša, zmierenie, celkom vyrovnané nádychy a výdychy opantané pokojom. Len toľko.
* pre Ďura
