Asi vyliezajú z takejto trávy a možno celé hodiny alebo aj dni majú práve tento výhľad. Nič, len zelená, zelená, zelená... Slimačia perspektíva.
Potom zrazu zmena, zelené more sa dostáva za horizont...
Po mostíku sa posúvajú čoraz bližšie.
Netuším, ako dlho im trvá, kým zvládnu takúto turistiku. Ale vytrvalcov je naozaj dosť, narátala som desiatky. Po trekingu potom nasleduje naozajstné horolezectvo. Bez istenia.
Niektorí frajeri to dotiahli až na poschodie. Fotím ich z balkóna. Tomu fakt vravím výkon!
V rôznych nadmorských výškach si zakladajú tábory a niektorí z nich tam bez pohybu ostávajú celé dni. Pozorujem ich. Vymýšľam si historky, že možno trpia výškovou chorobou, potrebujú záchranárov alebo len zbierajú sily po takom heroickom počine.
Páčia sa mi títo horolezci. Farebne ladia s fasádou :)
