Bager navrhne skúsený konštruktér na CAD softvéri, roboty vyrežú plechy, zvárači (prípadne zváračské roboty) pozvárajú, montéri zmontujú a na záver v lakovni nastriekajú žltou farbou (tiež asi roboty). Lode, železnice prevezú, colníci preclia. Kopec práce ľudí a strojov, ktoré tiež vyrobili ľudia a stroje. Ak je bager z Detvy, zaplatili sme pracovné miesta doma, ak z dovozu, vytvorili sme prácu niekomu inému. Mrzieť nás to ale nemusí, ak sme aj dali zarobiť inému, vzrástol jeho kúpyschopný dopyt a možno si kúpi VW vyrobené pre zmenu u nás, záleží len na našej konkurencieschopnosti, lebo obchodné bariéry boli odstránené (v značnej miere) a globalizácia sa mohla presadiť. Jedným z dôvodov pomalého prebúdzania sa z Veľkej hospodárskej krízy z roku 1929 a neskôr boli práve obmedzenia v obchode a protekcionizmus štátov (a myslím, že väčším, ako reštriktívna menová politika). Toľko ku globalizačnej teórii všeobecného blahobytu pre každého.
Teraz sa pozrime na problém z druhej strany, zo strany obstarávateľa tovaru „Oprava cesty".
Ak je kvalita rovnaká, bežný nákupca „Opravy cesty" by sa mal rozhodovať len podľa ceny. Či kvalifikovaná práca bagristu + spotreba materiálu + amortizácia bagra + zisk podnikateľa ho stojí viac alebo menej ako nekvalifikovaná práca mnoho ľudí + spotreba materiálu + kúpa lopát a krompáčov + náklady na manažment. Uvažovaná nerovnosť sa nám ale okamžite skomplikuje, ak je nákupcom župa alebo štát. Pozri tabuľku:
Kto kupuje | Náklady dodávky podnikateľom | Náklady zamestnania nezamestnaných |
Bežný nákupca | kvalifikovaná práca bagristu + spotreba materiálu + amortizácia bagra + zisk podnikateľa = A | nekvalifikovaná práca + spotreba materiálu + kúpa lopát a krompáčov + náklady na manažment = B |
Mesto/Župa | A + náklady na frustráciu z nezamestnanosti + náklady úplatku a obstarania = C | B - náklady na frustráciu z nezamestnanosti = D |
Štát | C - dane a odvody + sociálna pomoc nezamestnaným | D + dane a odvody - sociálna pomoc nezamestnaným |
Politik | Náklady na frustráciu z nezamestnanosti + nenávisť neúspešných konkurentov - inkasované úplatky | Náklady na frustráciu z nezamestnanosti + nenávisť podnikateľských kruhov - gloriola národného spasiteľa |
Kvantitatívne vyčíslenie výhodnosti je možné urobiť na úrovni bežného nákupcu, podnikateľa. Čím sa ale posúvame vyššie, náročnosť rastie. Aj keď som medzi jednotlivé faktory napísal + a -, ich pôsobenie je značne nelineárne. Vystupujú tam aj priamo nekvantifikovateľné faktory, ako náklady na frustráciu, či gloriola národného spasiteľa, ale aj priamo kvantifikovateľné náklady, ako sú inkasované úplatky, výška odvodov a daní, cena práce a podobne.
Problém teda nemá exaktné riešenie pre jednotlivý prípad už na úrovni mesta, župy či štátu, má ale globálne empirické riešenie už dávno (ako v štatistickej fyzike). Kto bol víťazom ekonomickej vojny socializmu - teda zamestnávania a manažovania ľudí štátom v porovnaní s kapitalizmom, teda zabezpečovaním služieb prostredníctvom podnikania nezávislých ľudí?
A ešte k bagru a konkurencieschopnosti spoločnosti. Vysoká cena práce doma prospieva bagrom vyrobeným v cudzine a bráni našim bagrom, aby v cudzine konkurovali. Bagre z cudziny si na verejné zákazky budeme môcť dovoliť najímať, pokým naše verejné financie budú disponovať zdrojmi príjmov, ktoré takéto výdavky umožnia alebo pokiaľ nám ešte nejaký veriteľ peniaze požičia. K tomu vedie jediná cesta - konkurencieschopnosť. Existuje aj druhá možnosť, napríklad sa vrátiť k prašným cestám.
Záver: Možno, že zhruba viem popísať kvalitatívne faktory, na základe ktorých je možné posúdiť prospešnosť programu zamestnanosti „Krompáč a lopata", neviem to ale zďaleka urobiť kvantitatívne. Mariánovi Kotlebovi preto radím: Niet nad overenie programu jeho praktickou realizáciou (politici s nami experimentújú úplne bežne), a potom poctivo zmerať a publikovať výsledky aspoň zo župnej úrovne. A nech experiment urobí za čistých podmienok - nech abstrahuje od nákladov a výnosov politika a myslí na morálku. Skôr či neskôr totiž každé ekonomické rozhodovanie narazí na morálku.
Som úprimne zvedavý.
