Základná sadzba ECB je 75 bps – bázických bodov, uvádzať to v percentách sa ani nepatrí, číslo začínajúce nulou, 0,75%. Tí, čo si požičiavate z bánk, nebankoviek alebo sa trápite s kontokorentom vo vašom podniku ani nechápete. Ten „bold move“ , odvážny ťah ECB má uťať z tejto sadzby celú tretinu – 25 bps a odmena za ročné vzdanie sa konzumu sa má znížiť na rekordných 0,5%. Veria, že ich odvaha naďalej naliať do systému kopec likvidity zvýši hospodársky rast a konečne zatočí s nezamestnanosťou. Medziročne nezamestnaných pribudlo 1,7 milióna. ECB trápi aj nízka inflácia. Európa sa ale topí v peniazoch, banky likviditou pretekajú. Prachov ako pliev, ale čo s nimi. Na dlhopisovom trhu zdochol pes, nikto poriadny neemituje a ak, tak výnosy nezohľadňujú reálne riziko. Dobré podniky, často v monopolnom postavení o likviditu núdzu nemajú. Financujú sa ľahko, napriek tomu neexpandujú a prebytok hotovosti radšej vyplácajú akcionárom v podobe dividendy, aby si nekazili parametre rentability. Malé podniky, v svojej početnosti najväčší zamestnávateľ, si ale peniaze nepožičajú ani keby chceli. Bankám sprísňujú limity, už žiadne riziko. Neostáva nič iné, len sa prispôsobiť, znížiť svoje náklady či závislosť na externom dlhu. Prepúšťajú alebo minimálne nezamestnávajú. A domácnosti sa chovajú podobne. 5 ročné auto ešte nie je staré, pár rôčkov ešte vydrží, ani 11. airbag nie je dostatočnou motiváciou na kúpu nového. Či má notebook i3 alebo i7 procesor pri písaní blogu do SME nepostrehnem a ani „jamon iberico“ nemusí byť každý deň. Nielen samotná túžba míňať, ale aj možnosť v dôsledku stále vyššieho zdanenia domácností likviduje spotrebu. Nákupy sa odkladajú, ceny ležiakov klesajú. Vyzerá, že sa infláciou z dlhov krajín nevyhrabeme ani keď sa dlhy znárodnia v ECB a presunú tým na každého občana Eurozóny. Likviditu už neodčerpajú ani akciové trhy, ktoré pri nízkych úrokoch spravidla explodujú. EURO STOXX 50 – index prémiových európskych firiem sa od začiatku roka posunul o 4,28% a medziročne o 23,39% (podľa Bloomberg) ale nie na základe očakávaných svetlých zajtrajškov, ale prebytku voľných peňazí. Do ďalších výšin ich už vynesú len bubliny. Mimochodom, keď tak narástli, tak im dajme transakčnú daň. Zlato a iné komodity sa vrátili na nižšie úrovne aby ukázali, ako je to naozaj s očakávaním rastu.
ECB si nepomôže znížením sadzieb o tretinu. Nepomohlo by, ani keby pozbierali všetku odvahu, pozreli do kryštálovej gule, pomodlili sa, poradili sa s veštcami, zavesili si na krk zajačiu labku a dali základnú sadzbu na nulu. Neporadili si Japonci dlhodobým držaním nulových sadzieb, Amerika už zo sna precitla a trúbi na ústup od kvantitatívneho uvoľňovania. Jediné, čím zníženie sadzieb pomôže, je zníženie hodnoty eura a vnesenie krátkodobej volatility do trhu.
Euro sa odtrhlo od reálnej ekonomickej podstate peňazí. Nerozdeľuje sa na základe ekonomických zásluh pri schopnosti predávať vlastné produkty a služby, nedistribuuje bohatstvo na základe ekonomickej užitočnosti ale sa rozdeľuje ako bailout, hospodárska či štrukturálna pomoc, dotácie či korupcia vládam alebo korupcia vlád. ECB stratila moc, lebo sa vzdialila svojej role chrániť stabilitu meny. Namiesto toho sa stala slúžkou politikov. Expanziu ekonomiky už neovplyvňuje menová politika, ale rozhodnutia politikov – Cyprus zarežeme, Francúzom pomôžeme, Slovákom pošleme eurofondy. Menová politika v centrálne riadenom hospodárstve jednoducho nefunguje.
Ti páni v tmavých bankárskych oblekoch sú už v skutočnosti nahí!
