Chýba mi jar. Jeseň sa ešte v našom stredoeurópskom operačnom priestore vyskytne aj so svojou farebnosťou, teplými skorými poobediami babieho leta. Jar sa ale, zdá sa, stratila. V tomto roku prešlo sneženie priamo do tepla. Tlakové systémy našim smerom prajne posielali studené a vlhké masy vzduchu a zasypávalo Slovensko ďalším a ďalším snehom až do Veľkej noci. Tešiť sa mohli len majitelia lyžiarskych stredísk. Potom sa už konečne oteplilo. Tešil som sa z jari, zvuk pripomínajúci prenosnú zubársku vŕtačku a štípance ráno ma ale čoskoro vrátil do reality. Komáre, tak skoro? Teraz sa predsa mali rojiť včely, nie komáre, nepriateľ pivných záhrad a bozkov v parku. Komáre predsa prichádzajú až s letom, po búrkach ranného leta sa v teple množia v mlákach a mokradiach. Teraz sa prebudili sa ako v tundre na Aljaške či Sibíri. Využili mláky, ktoré nestihli vsiaknuť do premočenej pôdy v hĺbke ešte stvrdnutej mrazom. Pri prvej príležitosti, aby stihli čo najviac reprodukčných cyklov a zamorili svojimi génmi celý svet vo večnom súboji druhov. Najodpornejší hmyz, ktorému naozaj neviem prisúdiť štatút božieho stvorenia. Mlátim ich, zabíjam a úprimne nenávidím. Žiadne „kto do teba kameňom, ...“. Namiesto aktivity vonku, sedím večer v obývačke pred televízorom a pozerám ako komáre terorizujú celé stáda karibu na Aljaške. Úbohé zvieratá hľadajú úkryt v plytkých jazierkach. Susedia nariekajú, že nevedia ráno a večer vyvenčiť psa, zviera pod útokmi bzučiacich upírov trpí.
Ľudstvo likviduje stovky živočíšnych druhov svojou činnosťou, prečo sme ale v tom ošiali ničenia zabudli na komáre? Užitočné včely zabíjame pesticidmi, namiesto aby sme po komároch pálili zo všetkých hlavní. Pri tak odpornom tvorovi akceptujem aj najtvrdšie opatrenia. Kde sú tie bombardéry plné chemického svinstva, aby to tu posypali, poprášili, pokropili. A to sám seba považujem za pomerne ekologického tvora, jazdím s ľahkým plynom. Kam môžem, vyberiem sa peši, na bicykli sa ale v meste bojím. Varnú kanvicu napĺňam len úsporne a svetlo za sebou zhášam, obmedzujem hovädzie. Nemám odpor k pavúkom, nemliaždim červené „električky“ na chodníku. Aj k mravcom v kredenci som zhovievavý, tento rok sa nám pred dlhou zimou skryli v kuchyni. Ako sa ale oteplilo, v pokoji sa znovu odsťahovali do záhrady. Príklad mierového súžitia, nepomôžeš susedovi v núdzi?
Defétizmus tvrdenia, že premnožené komáre na jar sú prirodzeným výsledkom klimatických zmien neakceptujem, nemienim polemizovať s ekológmi hovoriacimi o globálnom oteplení a že si na záplavy komárov máme zvyknúť. Že k nám začnú pašovať maláriu z juhu a čo ja viem aké svinstva. Žiadam minimálne rovnako tvrdý zásah štátu ako proti drogám, detskej pornografii či podvodníkom s DPH! A nedá mi dodať: „To platíme dane, aby nás žrali komáre?“
