Nie som právnik, ale mám rád filmy zo súdnych siení. Pochopiteľne, tie filmy sú najmä americké, v Európe sa toľko filmov v ktorom je hrdina právnikom príliš netočí. Analýza prečo nie je predmetom tohto článku, aj keď by bola iste zaujímavá. Vo filmoch brilantný žalobca a ešte brilantnejší obhájca zvádzajú boj o potrestanie, či slobodu a pravdu svojho klienta. V lavici dvanásť porotcov, bezúhonných čestných občanov vybratých lósom. Obe strany majú právo členov poroty namietať, určite im to nevadí, nesedia tam dobrovoľne. Vytrhli ich z bežného života plniť občiansku povinnosť rozhodnúť o vine či nevine. Síce bez znalosti zákona, len na základe znalosti „desatora“, argumentov žaloby a obhajoby a všeobecných princípov práva a spravodlivosti, na ktorých je budovaný ich štát. Preto v holywoodskych filmoch hrdinovia ako Batman, Spiderman a Superman vždy zvíťazia. Sudca má dôstojnosť, často hovorí „na mojom“ súde s plnou vážnosťou a pokorou k úradu zvereného mu ľudom. Sudca proces ale viac menej len moderuje, o vine či nevine rozhoduje tých 12 porotcov.
Obhajcovia sa svojimi výkonmi môžu stať legendami, budujú si svoju slávu a klientelu. Žalobcovia si svojou obratnosťou tak isto budujú kariéru. Dostať za mreže zločinca bráneného tými najobratnejšími advokátmi, alebo dosiahnuť vysoké odškodné od veľkej korporácie, je husársky kúsok odmenený často prudkým služobným postupom a pri veľkom šťastí aj kreslom senátora.
Prečo by sme mali upierať našim sudcom právo na spravodlivý proces pred nestranným súdom? Postavme každý prípad sudcu pred veľkú porotu zloženú z 12 čestných občanov. Nech sú takéto procesy verejné. Nech ich žalujú tí najlepší žalobcovia a bránia tí najlepší advokáti, ale rozhodne porota. Niekto môže namietať, že porotcovia budú k sudcom predpojatí, že sú masírovaní médiami ukazujúcimi sudcov nie práve v najlepšom svetle. Že pospolitý ľud iritujú zištné žaloby sudcov voči štátu, žaloby na novinárov a filmárov odhaľujúcich kauzy a kauzičky. Že neváhajú odklepnúť kolegovi za nemajetkovú ujmu väčšie odškodné, ako bežnému človeku za stratu života. Nemyslím si to. Ľudia chcú spravodlivosť a je im poväčšine prirodzená. Možno, po obmedzenú dobu bude ešte prevládať zášť, po čase ale prevážia celospoločenské výhody, ktoré prinesie nutnosť sudcov strpieť „hanbu“, obhajovať sa v prípade porušenia zákona pred verejnosťou. A nikto predsa dobre platených sudcov so všetkou ochranou a privilégiami, ktorí si toto poslanie vybrali dobrovoľne, nenúti prekračovať zákon. Aj v našej krajine predsa chceme sudcov s plnou vážnosťou oslovovať „Vaša ctihodnosť“! Asi som naivný, v tejto krajine dokážu skorumpovať aj porotu.
