Neviem, koho napadla tá zvrhlosť servírovať politikov k obedu. S rodičmi sme z rádia k obedu počúvali Viedenských filharmonikov, asi pokračujúc v dobrej tradícii šľachtických rodov, ktorým k jedlu vyhrávali hudobníci. Neviem ani, ako nás napadla tá zvrhlosť zapnúť k nedeľnému obedu politiku v telke. Začalo to asi federálnou reláciou „Co týden dal“. Vtedy sa lámal chlieb, v politikoch ešte bol nejaký étos, delila sa federácia. Neskôr sme porážali mečiarizmus, potom som mal pocit, že to chvíľku nesmeruje do úplnej žumpy. Teraz to už ale má jasné smerovanie, politici sú stále primitívnejší, hrubší a arogantnejší. Moderátori stále impotentnejší a servilnejší. Moja žena mi našťastie nedovolí klesnúť s nimi až na úplné dno a zachovávať dôstojnosť a kultúru nedeľného stolovania. Pri obede sa namiesto toho rozprávame, aj keď s plnými ústami.
Politiku som ale v nedeľu celkom neopustil. Po obede ku káve na 20 minút zapínam Václava Moravca, možno mi to pripomína to federálne „Co týden dal“. Ale len na chvíľu, potom šup, šup von. Nedeľné popoludnie je vonku omnoho krajšie ako v obývačle s politikmi.
