Ďakujem ľuďom, čo kandidujú. Vystupujú verejne, ukazujú svoje tváre, odkrývajú svoje súkromie aj zákutia svojej mysle. A teraz je jedno, či sú to idelisti, čo chcú zmeniť svet, ľudia, ktorí chcú kandidatúru využiť na svoju prezentáciu až po bláznov, u ktorých som si neni istý ani aktívnym voličským právom, nie tým pasívnym - právom na zvolenie. O to viac, ak ten človek zahadzuje svoj občiansky život, biznis, umeleckú dráhu, profesiu. Ak zlyhá, už do rovnakej rieky nevstúpi, navždy mu ostane nálepka „politik“ v krajine, kde politika leží na rebríčku poctivých remesiel ďaleko za prostitúciou, niekde na úrovni gangsterstva. Ak už dávno nie je za vodou, môže spôsob jeho obživy značne utrpieť.
Bez amatérskych kandidátov by bola politika remeslom školených ľúdí. Plná techniky ale bez srdca, originálneho nápadu. V skutočnosti sa netreba báť amaterizmu v politike, ani rôznych neštandardov. Podobne ako v biznise. Steve Jobbs, Mark Zuckerberg, Sergei Brin, Thomas Alva Edison, Tomáš Baťa, Nelson Rockefeller neboli školení manažeri, boli to talenty s ideou. Naopak, v politike je najnebezpečnejšie rutinérstvo, prílišná suverenita, nadutosť, elitárstvo. Vedie k pocitu, že politik vie chodiť po vode, a pýcha takmer vždy predchádza pádu, alebo miliónom mŕtvych.
Slovensko je ďalší krok na ceste k zrelosti. Dospelo k štádiu negácie stagnácie, odmietlo kariérnych politikov, ktorých výsledky už neuspokojujú. A urobilo to pokojne a na rozdiel od tzv. tradičných demokracií aj nových demokracií maximálne kultivovane bez barikád a molotov koktailov. Som na nás hrdý, Slováci. Aj keď to vysedávači v parlamentných laviciach nepriznajú, urobili sme pre zastupiteľskú demokraciu veľa. Prežije totiž len systém, ktorý sa neustále obnovuje, ktorý sa znovu a znovu definuje v krízach a nových výzvach. A výzvy prinášajú často amatéri.
Ďakujem aj Andrejovi Kiskovi. Dal k dispozícii svoj čas, snahu, súkromie, peniaze. Nevolil som ho v prvom kole, chcel som vidieť výraznejšie pomenovanie deficitov tejto spoločnosti, ktoré som očakával od Milana Kňažka (tiež nie tzv. štandardného politika). Nakoniec je ale dobre, že to vyhral Kiska. Jeho posolstvo je asi aktuálnejšie: spolupatričnosť. To, čo pociťovali veľkí podnikatelia keď financovali verejné knižnice, stavali koncertné sály a krídla univerzít, financovali výskum a masové očkovanie proti chorobám.
