Majetok štátu patrí štátu, štát ale nepatrí nikomu, jeho ústava nič také nehovorí. V tej ústave prijatej „pamätajúc, vychádzajúc a usilujúc“ nie je nikde napísané, že štát je podielovým alebo bezpodielovým majetkom jeho občanov. Teda občan štátom nenakladá, nenakladá ani s jeho majetkom, s tým nakladá vláda. Vláda je odmeňovaná fixnou odmenou, na paušál, žiadne bonusy za dobrú správu. Dobre, jeden by tu mohol byť, že bude môcť vo vláde pokračovať, ale to sa dá ľahko zabezpečiť napríklad podporou vybraných vrstiev obyvateľstva – exemplárny príklad nerovného zaobchádzania s občanmi, korupcie a protekcionizmu, nemyslíte? A členovia vlády sú ľudia – žiadne éterické bytosti. Ctibažní (koľko len vedú súdnych sporov za ochranu osobnosti), nesmierne ambiciózni (asi by neboli členmi vlády), aj viac, či menej chamtiví (veď sú to Európania, a greed is good, ako všetci vieme).
Kde teraz majú tí nešťastníci politici zarobiť? No predsa obchodom so súkromníkmi. A prečo dopriať súkromníkovi tie jachty, private jety, exkluzívne baby, keď z nich ja, politik, nič nebudem mať? Musím zarobiť na tom obchode so súkromníkmi. A pochopiteľne, čím vyšší zisk súkromníka, tým sa mi viac odmení, tým bude môj podiel vyšší. Burzové pravidlo už platí v opačnom garde, draho kúpiť, lacno predať.
Politik urobí všetko, aby znížil hodnotu predávaného majetku. Nasadí doň zlý manažment, umožní jeho tunelovanie, zadĺženie, len aby bola cena čo najnižšia. Teraz sa vláda rozhodla nakupovať zdravotné poisťovne. Aby zvýšila ich hodnotu, urobila, čo sa len dalo. Dokonca zaviedla povinný zdravotný odvod do zdravotných poisťovní vo výške 14% zo všetkých príjmov fyzickej osoby – príjmy zo závislej činnosti, dividendy, úroky, predaj nehnuteľností až do výšky 94.320 EUR – 120 násobok priemernej mzdy.
Prečo? No predsa aby sa dali zdravotné poisťovne oceniť čo najvyššie, cena totiž závisí od ich ziskovosti, či už ocenením cez diskontovaný cashflow, stanovením ceny pri požadovanom P/E alebo inou z metód ocenenia. Je úplne jedno, či sa dosiahne dohoda a podpíše zmluva, alebo cenu určí medzinárodná arbitráž so samozrejmou prehrou štátu. Navyše sa dá zarobiť aj právnikom, tiež niečo politikom pridajú. Prehrá len štát, a ten predsa nikomu nepatrí.
