Poznáte ho všetci, o jeho schopnostiach politika sa netreba rozpisovať. Obklopil sa tými správnymi ľuďmi, získal podporovateľov s dostatkom zdrojov pre svoj projekt, našiel vhodnú marketingovú zápletku akéhosi socializmu, keď tretia cesta zlyhala. V skutočnosti je to stále tretia cesta, len nie tá Blairovská. Druhý krát premiérom a kopec krát víťazom volieb, slušný výsledok na budúcoročného päťdesiatnika.
Za krátke obdobie dosiahol vlastne všetko, tak mu ostávajú v zásade 3. možnosti. Doslúžiť a stiahnuť sa na dôchodok. Niektorí politici to dokážu a píšu pamäti, prednášajú a tvoria krovie politickej elity. Robert Fico je ale na to ešte mladý a na skutočný piedestál tam prezidentovanie chýba. Užívať prachy je fajn, ale predčasný dôchodok? A keď vás už nikto nepotrebuje, zrazu zistíte, že tých priateľov až toľko nie je.
Kandidovanie do medzinárodne významnej funkcie. Takou je generálny tajomník OSN, NATO, predseda Európskej komisie či Prezident Európskej rady, prezident Európskeho parlamentu. Nuž neviem, či na to má politický výtlak samotný Fico alebo aj celé Slovensko, aby mohlo takéhoto kandidáta presadiť. Ak máme nejakú kvalifikáciu, tak je to pritakávať. Na kandidatúru na takéto posty je ale lepšie ostať v exekutívnej funkcii, umožňuje viac kontaktov aj lobovania za seba.
A na záver, prezidentská kandidatúra a boj o víťazstvo v nej – normálny vrchol politickej kariéry. Aj únik z premierstva vlády, ktorá raj na zemi voličom nezabezpečí.… Písal už tu o tom kdekto, len nech je sumár kompletný.
Ak by som parafrázoval Clausewitza, každé voľby sú rozhodnuté vopred. Pravdepodobne sú už rozhodnuté teraz, ale keď musíš, niet čo riešiť.
