Čínski cisári boli radikálni. Úradníkov kastrovali. Snažili sa tak narušiť záujem svojich úradníkov o svetské radovánky, rodinu a venovať všetky sily úradu. Asi ani to nepomohlo, eunuchovia intrigovali a moc ich opantávala až urobili z historickej superveľmoci byrokratickú mocnosť, ktorá postupne upadala. Teraz, ako sa znova stala jednou so super mocností už úradníkov nekastruje, zato ich popravuje za korupciu.
Cirkev postupovala miernejšie a bola podstatne úspešnejšia. Asi by nepretrvala 2000 rokov, keby dovolila kňazom ženiť sa. Vstupom otcov a manželov do cirkevných úradov by totiž jednoznačne narušila svoji jednotu a kontinuitu. O rodinu sa treba starať a názor manželky by si nemohol dovoliť ignorovať ani kardinál. Výnosné fary by prirodzene obsadzovali príbuznými a cirkev by sa stala doslovne jednou veľkou rodinou. Celibát umožnil udržať majetok aj úrad nedotknutý, pomerne. Do hrobu si ho nevezmeš, ale za života užívaj plnými priehrštiami. Bráni aj prílišnej byrokracii, uznáva subsidiaritu lokálnej správy a tá sa snaží byť efektívna – menej úradníkov, menej krkov požiera výnosy. Kradnutiu samozrejme úplne zabrániť nemožno, aj klérus si občas prilepší nejakým kšeftíkom s cirkevným majetkom, z ktorého výnos neskončí vo zvončeku, ale na súkromnom účte. Frajeri(ky) aj ľavobočkovia pýtajú jesť, napriek tomu ale cirkev vcelku nechudobnie ani moc príliš nestráca.
Celibát aj kastrácia minimálne bránia úradníkom množiť sa. Kam sa u nás v demokracii pozriem, samý úradník a zamestnanec štátu. Úradník plodí úradníka, a koľko ich len vyplodia politici. Žijeme v spoločnosti, kde čoraz menej produktívnych ľudí živí čoraz viac administrátorov štátu, ktorí poskytujú všetky tie „prepotrebné“ služby, ktoré by si dobrovoľne nikto nekúpil. Nič nie je tvorivejšie ako úradník vo vymýšľaní novej agendy pri tom najušľachtilejšom úmysle dávať svojej práci význam. Nový výkaz, štatistika, obežník, žiadanka. Obávam sa, že sme prekročili všetky hranice, kde nepomôže žiadne ESO, Minerva, Singapúr. Najmä keď sme ešte znovuobjavili socialistické rodinkárstvo....
Článok je samozrejme hyperbolou. Aj s historiou nakladám voľnejšie. Použil som ich len na zdôraznenie, že s puchnutím štátu niečo už robiť treba. Okrem armády (podfinancovanej) a polície (aj tá by mohla byť primárne mestská) všetko súkromné funguje lepšie, ako keď sa do toho pustí štát. Služby, ktoré si občan dobrovoľne objedná od podnikateľa na konkurenčnom trhu sú spravidla kvalitnejšie a za menšiu cenu, ako to čo mu nanútia štátni„šmejdi“ . A nedajme sa príliš uspávať štatistikami. Zaostávame, možno, že nie až tak voči európskemu priemeru, proti svetu zaostáva aj celá byrokratická EU. Cez ten náš štát síce preteká menší podiel HDP ako vo vyspelých krajinách EU, štátna správa u nás v pomere k nášmu HDP, vychádza drahšie ako u konkurencie. Celibát alebo kastráciu?
